Židovské Košice (III. časť) najstaršia zachovaná synagóga

Keby sa vás niekto spýtal, koľko Židov žilo v Košiciach v stredoveku, odpoveď by bola ľahká – žiaden. Až na zriedkavé výnimky.

SŤAHOVANIE

Židia boli postihnutí diskriminačnými opatreniami. Išlo o špeciálne dane a zákaz ich pohybu v slobodných kráľovských mestách, medzi ktoré patrili aj Košice. Usádzali sa teda v okolitých dedinách ako Seňa, Veľká Ida, Rozhanovce, Barca…

Do Košíc smeli prísť ráno, keď sa otvárali mestské brány, mesto však museli opustiť ešte pred ich zatvorením, zvyčajne o deviatej večer. Ešte začiatkom predminulého storočia sa len z času na čas niekto židovského pôvodu mohol ubytovať za hradbami (vnútri mesta) a až po roku 1840 to mohli robiť zákonne a masovo.

Za necelých 90 rokov (1844 – 1930) ich počet vzrástol 21-násobne (pričom celkový počet obyvateľov Košíc len štvornásobne). Bolo to najmä ich presťahovaním z okolitých obcí. Do vnútra mesta Košice, za hradby, sa vtedy už nezmestili, ale to neprekážalo, lebo tie sa práve búrali a zasypávali sa aj vodné priekopy medzi nimi, takže na takto vytvorenom území sa hneď usadili. Komplexné geto vzniklo medzi terajšou Zvonárskou ulicou a Krmanovou.

DOMINANTA

Ak vojdete z Hlavnej ulice do podchodu Zvonárskej ulice, po chvíľke sa pred vami objaví najstaršia zachovaná synagóga. Na jej bráne uvidíme typické šesťcípe Dávidove hviezdy. Na tom istom mieste stála už v r. 1843 prvá modlitebňa Židov v Košiciach, prebudovaná zo sýpky. Súčasná synagóga bola dokončená v r. 1883.  V maurskom štýle ju stavali jedno desaťročie.

V r. 1899 ju ešte zväčšili, takže je dominantou ulice. Úplne najvyššie sa z fasády vynímajú kamenné dosky s desiatimi Božími prikázaniami, ktoré na Boží príkaz nechal Mojžiš vytesať do kameňa. Vnútro je tradične rozdelené na prízemie pre mužov a poschodie pre ženy, aby sa navzájom nerušili a nerozptyľovali.

SOCIALIZMUS

V súčasnosti sa dá dostať k synagóge cez dvor z Krmanovej ulice. Stačí požiadať v kancelárii Židovskej náboženskej obce, ktorá sídli v tom istom dvore.     Tak môžete aj zvnútra uvidieť, ako za socializmu zničili krásu jedinečnej stavby tí, ktorým napadlo zriadiť tu sklad Štátnej vedeckej knižnice. Keďže tam chceli vpratať knihy až po povalu, museli nastavať kopu regálov i navŕtať do fasády diery na kúrenie tzv. gamatkami.

Po Nežnej revolúcii (1989) regály odstránili a knihy odviezli, ale nikto nemal peniaze na okamžitú rekonštrukciu.

REKONŠTRUKCIA

Napriek tomu pozorný chodec po Zvonárskej ulici si všimne, že táto najstaršia zachovaná synagóga vyzerá zakaždým lepšie. Už do nej nezateká, fasáda je komplet vynovená, hlavné vchodové dvere sú zreštaurované, ako aj všetky okná. Na praktický duchovný život slúži už desaťročia opravená modlitebňa z roku 1900, ktorá susedí aj s bývalým obchodom kóšer mäsa a bytom pre šojcheta, ktorý také mäso pripravoval a predával. Modlitebňu v roku 1993 po rekonštrukcii znova vysvätili. Otvára sa takmer každý piatok podvečer a v sobotu predpoludním.

Foto: Ivan Fleischer