Aj umývanie rúk má svoje pravidlá

Keďže občas počúvame, že trochu špiny nikomu neuškodí, prehnaná hygiena vedie k alergiám a že ruky si stačí umývať iba dvakrát denne, prípadne pred jedlom iba opláchnuť vodou a nepotrebujeme k tomu ani mydlo, chceli sme vedieť, čo je na tom pravdy.

Niektorí možno neuveríte, ale aj na tému umývania rúk existujú odborníci. Oslovili sme doktorku Ingrid Babinskú z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach, ktorá má túto ľudskú činnosť preskúmanú dopodrobna.

„Hygiena rúk je jedno z najefektívnejších opatrení, ktoré obmedzuje šírenie choroboplodných zárodkov. Mechanické umývanie rúk je proces odstránenia nečistôt mikróbov z pokožky použitím mydla a vody. Neexistuje odporúčanie, ktoré by presne stanovilo vhodný počet umytí rúk denne, záleží to od rôznych okolností,“ povedala doktorka Ingrid Babinská.

Umývanie rúk je súčasťou osobnej hygieny, najmä pred jedením, po použití toalety, ak sú ruky viditeľne znečistené, ale napríklad aj po príchode domov zvonku. Samozrejme, na častejšie umývanie rúk netreba zabúdať v prípade kontaktu s chorým človekom, v prípade výskytu epidémie infekčných ochorení v mieste, kde sa človek zdržiava, ale aj v prípade vycestovania do oblasti s miestnym výskytom niektorých prenosných ochorení a pod.

VŠETKO PRIMERANE

Kým použitie obyčajného mydla napomáha mechanickému odstráneniu nečistôt a mikróbov, pri použití dezinfekčného mydla dochádza aj k usmrteniu a potlačeniu rastu mikroflóry na pokožke. Príliš časté umývanie rúk môže spôsobiť zvýšené odplavenie ochranných vrstiev pokožky. To môže viesť k stenčovaniu, vysušovaniu pokožky a postupnému praskaniu, čo umožní prienik chemických látok a mikroorganizmov do organizmu (do tela). Výsledkom je začervenalá a popraskaná pokožka s pocitom sucha alebo pálenia.

„Takýto účinok môže byť vyvolaný mydlami, dezinfekčnými látkami, aromatickými a konzervačnými prísadami, ale aj niektorými škodlivými mikroorganizmami, ktoré osídľujú pokožku. Účinná prevencia preto zahŕňa aj následné ošetrovanie kože zvláčňujúcimi ochrannými krémami. Vzhľadom na to, že tento problém sa najčastejšie vyskytuje u niektorých profesií, napr. u zdravotníckych pracovníkov, správny výber povolania môže taktiež znížiť riziko kontaktnej iritačnej alebo alergickej dermatitídy,“ upozornila doktorka Babinská.

ČO SPÔSOBUJÚ ŠPINAVÉ RUKY?

Ako povedala doktorka Babinská, prenos infekčných ochorení môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Špinavé ruky zohrávajú dôležitú úlohu najmä pri šírení hnačkových ochorení, pre ktoré je typická fekálno-orálna cesta prenosu. „Ide najmä o črevné bakteriálne a vírusové hnačkové ochorenia (bacilová dyzentéria, rotavírusové a norovírusové ochorenia). Nemôžeme zabudnúť na žltačku typu A, ktorá je známa aj ako choroba špinavých rúk.“

Mikroorganizmy majú schopnosť prežívať určitý čas aj vo vonkajšom prostredí (voda, potraviny), kedy dochádza k priamemu prenosu baktérií do tráviaceho traktu alebo nepriamo rukami, predmetmi kontaminovanými chorým či konzumáciou stravy, ktorá bola pripravovaná znečistenými rukami.

UTAJENÉ HROZBY

„Okrem hnačkových ochorení sa ruky môžu podieľať aj na prenose iných infekčných ochorení. Sú to napríklad parazitárne ochorenia (najčastejšie svrab, mrľa, škrkavka), ale aj tzv. kvapôčkové infekcie (napr. chrípka), pri ktorých sa pri kýchaní, kašľaní a počas reči do vzduchu dostávajú kvapôčky slín, hlienu a výlučkov dýchacích ciest. Tie sa môžu usadiť na povrchy predmetov a kontaminovať ich,“ hovorí  dr. Babinská. Medzi takéto rizikové predmety patria hračky, kľučky na dverách, madlá na schodištiach, ale napríklad aj počítačová klávesnica či myš a pod.

NIE JE TO AŽ TAKÉ JEDNODUCHÉ

„Bežné umývanie rúk pozostáva z nanesenia mydla na navlhčené ruky, jeho napenenia a dôkladného rozotrenia na celý povrch rúk v trvaní 30 sekúnd, následného opláchnutia pod tečúcou teplou vodou a osušenia. Náramky, retiazky a prstene znižujú účinnosť umývania rúk, preto by pred umytím mali byť zložené,“ dozvedeli sme sa od dr. Babinskej.

Dôležité je nielen dôkladné umytie rúk, ale aj ich vysušenie. Aj v tomto prípade existuje viacero spôsobov: jednorazové papierové obrúsky, tkanivový uterák z valca, sušenie teplým vzduchom, použitie textilného uteráka.

„Z dôvodu rizika prenosu infekcie je najmenej vhodné používanie textilných uterákov. Ich používanie v domácom prostredí by malo byť individualizované. Vzhľadom na to, že vlhké uteráky predstavujú vhodné prostredie na rozmnožovanie mikroorganizmov, je potrebné venovať pozornosť nielen frekvencii ich výmeny, ale aj ich dôkladnému praniu a žehleniu,“ uzavrela pani doktorka.

Foto: shutterstock