Natália: Zbožňujem Dóm a gumových medvedíkov

Pred niekoľkými dňami sa v Košiciach uskutočnila konferencia o situácii na Ukrajine nazvaná „Cesty k mieru“. Akcia sa konala z iniciatívy Nemecko-ruského fóra a Nemecko-ukrajinského fóra. Zúčastnili sa na nej občianske i mimovládne organizácie, umelci, predstavitelia cirkví z Ukrajiny a Ruska.

 Jej účastníci diskutovali aj o živote prostých Ukrajincov. My sme sa však boli pozrieť priamo v pohraničí, aby sme zistili, ako tamojší ľudia žijú a čo ich v týchto dňoch najviac trápi. Užhorodčania sa navyše podieľajú aj na spoločnom slovensko-maďarsko-ukrajinskom projekte Miesta Rákocziho slávy na rozvoj prihraničného turistického ruchu, do ktorého je zapojené aj Východoslovenské múzeum v Košiciach.

RELATÍVNA POHODA

Život na západe Ukrajiny plynie nerušene. Obchody sú plné tovaru, ľudia na uliciach vysmiati. Nikto by nepovedal, že v krajine zúri vojnový konflikt. Táto pohoda je však relatívna, ľudí trápi ekonomická situácia a obavy z budúcnosti. Prihraniční Ukrajinci považujú štátne hranice za formálne.

“Ako Zakarpatsko sme vždy tvorili jeden celok. Počas Uhorska i Československa. Každý tu má korene na Slovensku alebo v Maďarsku. Ja mám príbuzných pri Košiciach,” vraví plynulou slovenčinou tlmočníčka Natália Kasincová z Užhorodu.

Kde sa ju tak výborne naučila? „Z STV1 a STV2, ktoré tu bežne chytáme. Pozerala som Kuka, Bambuľku a iné vaše seriály,“ odpovedá bez zaváhania. Slovenčinu si vycibrila štúdiom slovenského jazyka a literatúry na Užhorodskej národnej univerzite. Ako učiteľka slovenského jazyka a vlastivedy tvrdí, že záujem o slovenčinu je na Ukrajine veľký. Prečo? „Ľudia chcú pracovať na Slovensku. Záujem bol aj pred konfliktom, lebo vtedy sa tu dalo zamestnať v slovensko-ukrajinských podnikoch.“

V prihraničných mestách je v ostatnom čase možné vidieť množstvo áut so slovenskými a českými ešpezétkami. Nešoférujú ich však turisti, ale Ukrajinci. „Oplatí sa nám kúpiť si auto u vás. Je lacnejšie a neplatí sa zaň daň. Jedinou podmienkou je raz za päť dní prekročiť hranice a vrátiť sa,“ vysvetľuje Natália nový ukrajinský fenomén, vďaka ktorému je hraničný prechod plný našich áut.

VOJNA IM PREDRAŽILA ŽIVOT

Košice pozná dobre, páčia sa jej viac ako Bratislava. „Zbožňujem Dóm sv. Alžbety, jeho gotiku,“ dopĺňa s úsmevom. Košice však navštevovala aj kvôli oveľa prozaickejším veciam, ako sú pamätihodnosti. „U vás sa dalo dobre nakúpiť v zľavách. V Užhorode sú málokedy 50-percentné zľavy. A máte kvalitnejšie veci, lebo ste v únii,“ myslí si Natália.

„Zo Slovenska si nosím aj gumených medvedíkov, Študentskú pečať a Orion čokolády.“ Vojnový konflikt pociťujú Užhorodčania zatiaľ len finančne. Hodnota ukrajinskej hrivny oproti minulému roku klesla o polovicu. Väčšina ľudí mesačne nezarobí viac ako 150 eur. „Učiteľ po škole má 2000 hrivien, čo je 60 až 70 eur. Ceny potravín idú hore, tak neviem, ako vyžijeme,“ krčí ramenami.

EMIGRÁCIA NA VZOSTUPE

Keďže Ukrajina nie je členom EÚ, odísť za prácou na Západ je pre Ukrajincov problematické. Najľahšie je získať víza do Poľska, Slovenska a Maďarska. Od vojnového konfliktu sa emigrácia ľudí citeľne zvýšila. Natália však na odchod zo svojej krajiny nepomýšľa.

„Mám rada svoju vlasť. Som spokojná s tým, že môžem pracovať na ukrajinsko-slovenských projektoch.“ Neobáva sa ani rozšírenia vojny na západ Ukrajiny. „Vojna je od nás vzdialená tisícky kilometrov. Myslím si, že sem neprídu. My sme veľkí patrioti a oni vedia, že tu by im to nešlo tak ľahko.“

SLOVENČINA AKO VSTUPENKA NA ZÁPAD

Filológ Pavol Čučka, užhorodský poslanec a majiteľ nezvyčajnej reštaurácie Deca u notara (Deci u notára) tiež hovorí výborne po slovensky. Aj on získal slovnú zásobu z televízie. Jeho starí rodičia sú Slováci a v časoch, keď táto časť Ukrajiny patrila Československu, tu kúpili pozemok.

„Niektorí z rodiny sa vrátili naspäť, bratranec je v Leviciach, sesternica v Prievidzi,“ vraví. Rád si spomína na žuvačky Pedro a rifle z Tuzexu. Ako nám povedal, medzi najžiadanejšie školy v Užhorode patrí slovenská základná škola. Záujem o ňu je taký veľký, že nestačia uspokojiť dopyt. „Pred dvoma rokmi dávali rodičia za prijatie dieťaťa úplatok 800 eur. Dnes, keďže hodnota hrivny klesla, to musí byť dvojnásobok. Každý chce zachrániť svoje dieťa, preto rodiny predávajú svoje autá, len aby dostali dieťa na školu. Slovenský jazyk otvára dvere na západ.“

Ukrajinská mládež uteká do západnej Európy kvôli financiám, nezamestnanosti a obavám z budúcnosti. „Mne už odišli dvaja čašníci a chystajú sa preč ďalší. Boja sa. Zoberú ich na vojnu a zabijú. Von chodí aj stredná generácia, opatrujú starých. Migrácia na Západ je vsadenie na kartu, ktorá na rozdiel od Ukrajiny nikdy neprehrá.“

Autor: Andrea Božinovská

Foto: P. Bombara