Najdôležitejší gól v Sojčíkovej kariére

Jeho moment prišiel aj v poslednom finálovom stretnutí pod Urpínom. V polovici tretej tretiny zužitkoval prihrávku z hokejky Kutálka a oceliari sa priblížili k titulu. Útočník Peter Sojčík počas play-off drel a aj jeho päť gólov a štyri asistencie posunuli oceliarov k ôsmemu extraligovému zlatu.

„Na ten gól nezabudnem do konca života. V mojej kariére bol najdôležitejší. Kuťas má skvelé ruky, perfektne to načasoval,“ šťastný ako blcha bol v sobotu večer Peter Sojčík, malý veľký muž v zostave HC. Len 175 centimetrov vysoký krídelník vie byť v súbojoch ostrý ako britva a rovnako vie dať gól, keď to mužstvo potrebuje najviac. A tak to bolo aj vo vyraďovacej fáze.

„Základnú časť som nemal ideálnu. Ale tvrdo som pracoval na tom, aby forma gradovala na záver. Veril som, že tá snaha sa musí niekde odzrkadliť a tie góly prišli ako na zavolanie.“

Sojčík si vychutnal majstrovské šampanské v košickom drese aj vlani. „Teraz si viac cením toto zlato, lebo je čerstvé. Sezóna bola ťažká, nie stále sa darilo. O to viac si potom vážite víťaznú bodku za ňou. Otec a brat boli na zápase v Banskej Bystrici. Som šťastný, že to videli naživo, vlani si ma otec s pohárom nad hlavou v Košiciach po siedmom zápase nevychutnal. Najmä kvôli mame a otcovi som rád, že sme opäť majstri. Stále ma podporovali, aj keď sa kariéra nevyvíjala sľubne. Boli roky, keď som hrával v prvej lige a v Česku v prvej i druhej lige. Už to vtedy vyzeralo tak, že to s hokejom zabalím. Podržali ma a ja im ďakujem.“

Dubnický rodák to nechcel s oslavami prepísknuť, aby som si aspoň čo to z krásnych chvíľ pamätal. „Viete, na čo som sa po poslednom zápase tešil najviac? Na holenie. Tá brada mi prekážala, zavadzala, škrabala ma, no hrôza. A bola mi na oštaru aj pri jedení, ostávali na nej zvyšky jedla, zubná pasta. Musel som sa stále skontrolovať v zrkadle, či nie som označkovaný,“ uškrnul sa Peter.

Foto: Ivan Fleischer