Trestne stíhaný statik pracoval aj na košickom Auparku

Už niekoľko týždňov je na Slovensku medializovanou témou statika niektorých budov. Z bizniscentra Apollo I v Bratislave i polyfunkčného domu Centroom v Piešťanoch museli všetkých nájomníkov či vlastníkov vysťahovať. Pozoruhodné je, že pod statiku oboch budov, tak ako aj pod statikou centra 3nity, ktoré sa zrútilo v roku 2012 v Bratislave, je podpísaný Ján Tomčáni. Mimochodom, ten istý statik figuroval aj pri stavbe košického Auparku.

Apollo I, Centroom, 3nity aj košický Aupark spája meno statika Tomčániho. Tomčáni je pre zrútenie 3nity stíhaný za prečin všeobecného ohrozenia. Spätne majú preverovať viaceré jeho stavby. Prišiel aj o licenciu znalca. S médiami nekomunikuje, výnimku urobil pre  život.čas.sk.

„Netvrdím, že som nejaký dokonalý statik, všetci sme len ľudia, ale za svojimi výpočtami si plne stojím. Nemôžem niesť zodpovednosť za prípadné zlé technické vyhotovenie, pretože výkres nepustí. Ale ak niekto posunie napríklad výstuž, ja za to nemôžem,“ povedal Tomčáni.

Zodpovednosť nesú viacerí

Zástupcovia developerskej firmy HB Reavis (stavala aj košický Aupark) pred médiami tvrdili, že stavby, na ktorých pre nich pracoval Tomčáni, spĺňajú bezpečnostné štandardy a viackrát ich nechali preveriť. Aktuálny nezávislý statický posudok biznis centra Apollo I však ukázal, že budova bola na niektorých miestach preťažená až o 250 percent.

Podľa Mariána Rovňáka zo Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach nie je na vine len jedna osoba. „Nemôžem pripustiť, že by sa jeden statik mohol dopustiť takej hrubej chyby, aby došlo k takému preťaženiu budovy. Treba prihliadať aj na to, či boli dodržané všetky náležitosti, ktoré boli podľa projektu dané, či bola dodržaná kvalita zhotovenia diela,“ povedal.

Špekulácie a fámy

Ešte pred otvorením košického Auparku v roku 2011 sa začali po meste šíriť informácie o praskajúcich oknách na budove, lebo sa vraj zosúva. Hovorkyňa Auparku Mária Juritková sa krátko po jeho otvorení vyjadrila, že tieto informácie sú len špekulácie a fámy.

Statické problémy budovy nikdy potvrdené neboli. Firma HB Reavis pre košice:dnes však potvrdila, že kontroverzný statik Ján Tomčáni fi guroval aj pri výstavbe košického Auparku. „Ján Tomčáni pracoval na projekte Aupark Košice iba v jeho počiatočnej fáze. Neskôr projekt prevzala iná statická kancelária a jeho statickú bezproblémovosť potvrdil aj audit, ktorý vykonali ďalší nezávislí autorizovaní stavební inžinieri,“ informoval košice:dnes Peter Romaňak, PR manažér HB Reavis.

Uviedol tiež, že statickú kanceláriu, pre ktorú robil Tomčáni, vymenili nie pre nespokojnosť, ale z kapacitných dôvodov, pretože paralelne pracovala aj na iných projektoch.

Uhlíkové lamely

Aj napriek tvrdeniam developera sa medzi stavebnými inžiniermi v Košiciach hovorí, že pri výstavbe bizniscentra Tower Aupark riešili statici slabú konštrukciu. Aby ju posilnili, použili uhlíkové lamely. Táto externá lepená výstuž sa používa na dodatočné zosilnenie nosných železobetónových a drevených konštrukcií pri zvýšenom zaťažení.

Použitie uhlíkových lamiel developer nepotvrdil, no ani nevyvrátil. „Môžem opäť len skonštatovať, že budova košického Auparku je bezpečná a bezchybnosť stavby vrátane použitých stavebných,  konštrukčných a technologických metód, potvrdil audit nezávislých stavebných inžinierov,“ zopakoval Romaňak.

Štát zlým príkladom

Podľa Petra Pásztora zo Slovenskej komory architektov Košice už v minulosti došlo k viacerým tragédiám, kedy v dôsledku zlých podmienok pre výkon povolania architektov či statikov došlo k pochybeniu. Príkladom je podľa neho napríklad most Kurimany, kde zomreli štyria ľudia a 14 sa zranilo.

„Sám štát dáva v tomto smere mimoriadne zlý príklad, keď v procese verejného obstarávania rozhoduje o výbere projektanta takmer výlučne podľa jediného kritéria, ktorým je najnižšia cena projektu! Ako je možné potom v projektovom procese zabezpečiť  primeranú kvalitu?“ povedal Pásztor.

Žiadny rozumný architekt statika netlačí, hovorí predseda komory architektov

Dve otázky sme položili Imrichovi Pleidelovi, predsedovi Slovenskej komory architektov.

Kto je podľa vás zodpovedný za bratislavské Apollo, piešťanské Centroom alebo rezidenčný komplex 3nity v Bratislave?    Nevieme sa s určitosťou vyjadriť, predpokladáme, že odpoveď dá vyšetrovanie havárií na uvedených budovách. Na základe dostupných informácií usudzujeme, že pochybenia na uvedených stavbách sa nedopustili členovia Slovenskej komory architektov.

Sú pochybenia, pri ktorých hrozí zrútenie budovy, vecou statikov alebo zodpovednosť sa môže týkať aj architektov?   Každé pochybenie pri projektovaní budov je v zásade individuálnym pochybením zodpovedného projektanta bez ohľadu na to, či ide o autorizovaného architekta alebo autorizovaného stavebného inžiniera s príslušnou licenciou. Ak architekt plní úlohu generálneho projektanta stavby, je povinný podľa zákona zabezpečiť na spracovanie projektu časti stavby (v tomto prípade statiky) oprávneného špecialistu (statika). Architekt okrem navrhovania a riešenia koncepcie stavby plní úlohu koordinátora projektu voči špecialistom, ktorí zodpovedajú samostatne za svoj profesionálny výkon. To sa týka aj statiky. Žiadny rozumný architekt netlačí statika do riešení, ktoré by nemohol garantovať z hľadiska bezpečnosti.

Foto: Veronika Janušková