Ako sa z „vesmírneho mestečka“ stalo jedno z najväčších rómskych get v Európe

Kamarátka pracovala v istej televízii. Pred víkendom jej volal šéfredaktor z Bratislavy s otázkou, čo sa očakáva v Košiciach. Odpovedala, že bude premiéra v divadle, vernisáž v galérii…

Šéfredaktor ju však zastavil a pýtal sa na Luník IX. Tam sa teraz nič nedeje, odpovedala. Choď a niečo nakrúť, dačo si už vymyslíš… reagoval šéf.

I takto umelo sa vytvára mediálny obraz o našom najznámejšom sídlisku na Slovensku.

Uhol pohľadu

Aj keby slovenský a zahraničný turista rozprávali úplne rovnakým jazykom, ľahko ich rozlíšime, keď im nadhodíme do diskusie rómsku otázku. Zahraniční budú tvrdiť, že Rómom neumožňujeme, aby sa realizovali, že sme im zobrali ich spôsob života, že sme rasisti. Naši budú oponovať, že sme Rómom dali tak veľa, až si to prestali vážiť, že nechcú pracovať ani sa integrovať, že nie sme rasisti. Cudzinci budú navrhovať riešenia, my budeme zastávať rezignovaný názor, že je to neriešiteľný problém…

„Vesmírne“ mestečko

Luník IX vznikol tak ako ostatné Luníky (I – VIII), keď stavali sídlisko Terasa, aby tisíce nových pracovníkov práve postavených Východoslovenských železiarní (dnes  U. S. Steel Košice) mali kde bývať. V 60. rokoch sa projektanti tohto doteraz architektonicky oceňovaného košického sídliska tak nadchýnali úspechmi sovietskeho dobývania vesmíru, až jednotlivé časti sídliska pomenovali po bezpilotných prieskumných sondách, ktoré sa prechádzali po Lune. V rokoch 1959 – 1976 ich Sovietsky zväz vyslal na Mesiac najmenej 17.

Sťahovanie

Už za socializmu sa na vtedy novom Luníku IX medzi obyvateľmi (cca 2000) ocitlo okolo 50 percent Rómov. Najmä tých, ktorých tam nasťahovali z dedín, zarazili paneláky, a tak si po svojom hľadali cestu k prírode. Niektorí ani nevedeli, čo všetko v bytoch majú a na čo to slúži. Kým to pochopili, v niektorých izbách už horeli ohniská, niektoré okná prišli o sklá a výťahy prestali jazdiť.

To toho prišla Nežná revolúcia spolu so svojimi „kamoškami“ – nezamestnanosťou a zvyšovaním cien. Túto kombináciu na vlastnej koži pocítili najviac práve Rómovia. Keďže časť z nich už takmer nikto nezamestnával a časť pracovať ani nechcela, pomáhali si neplatením nájomného a energií. Z podpory v nezamestnanosti a vtedy ešte bohatých sociálnych dávok prežívali.

Rekordy geta

Ktosi z tých belších v r. 1995 vymyslel ďalšiu rošádu. Rómov (neplatičov a neprispôsobivých) z mesta vysťahovať na Luník IX a Nerómov do mesta. Zdalo sa to šalamúnske riešenie, niekto sa aj potešil, ale nie všetci (obzvlášť nie „platiči“ a slušní Rómovia, čo tam bývajú). Odvtedy ich počet stúpol na takmer sto percent (spomedzi 5400 obyvateľov + asi 1000 neprihlásených).

Takto vzniklo sídlisko s najväčšou hustotou obyvateľstva na Slovensku (5,8 m2 na obyvateľa) a s vekovým priemerom 18 rokov. Západní novinári nazvali Luník IX jedno z najväčších rómskych get v Európe. Žiaľ, zviditeľňuje Košice viac než v Európe unikátne rómske divadlo Romathan, rómsky mládežnícky orchester, ktorý hral i holandskej kráľovnej, či konzervatórium.

Foto: Jan Šibík