Žije si na veľkej nohe – dvanástke

Basketbalistka Good Angels Košice Anna Jurčenková:

• Narodila sa 26. júla 1985 v Prešove. 
• Deväťkrát v Košiciach získala majstrovský titul 
• V Brne bola v extralige 2 x druhá, vyhrala s ním český pohár 
• V TSV 1880 Wasserburg získala majstrovský titul a nemecký pohár 
• V Košiciach a Brne hrala Euroligu, päťkrát štartovala na majstrovstvách Európy

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

„Skončila som strednú aj vysokú ekonomickú. Som inžinierka, na TU Košice som vyštudovala financie, bankovníctvo a investovanie. Takže by som narábala s peniazmi. Teraz robím to isté, ale ako basketbalistka. Peniaze prehadzujem vidlami, haha.“

Kto bol vaším športovým vzorom?

„Nikdy som nemala športový vzor, nikoho som mimoriadne neospevovala. Ale uznávam všetkých tých, čo drú a robia maximum pre úspech.“

Na čo najviac utrácate?

„Všetko s mierou, iste, nakupujem rada. A keďže mám rada zážitky a adrenalínové aktivity, tak raz za čas si ich doprajem. Chystám sa na let helikoptérou, už som skákala s padákom. Rada skúsim niečo nové.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

„V spomienkach sa vrátim do tábora. Ako som s chalanom chodila za ruku, večer pri táboráku sme sa túlili nenápadne k sebe.“

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?

„Som kávopička. Ak mám možnosť a chuť, tak si niekedy dám za deň aj štyri dobré kávičky. Dobré preso nikdy nie je zlé. Bryndzové halušky od mamky si vážim už aj preto, že som často niekde vo svete a tam si ich nemám kde objednať.“

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

„Učarovala mi španielska Malorka. Krásny ostrov, určite sa tam chcem vrátiť, kvôli prírode, atmosfére, službám. A pred rokmi ma dosť otrávilo Rumunsko. Ale bolo to dávnejšie, možno dnes by som už to isté nepovedala.“

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

„Nemám prezývku, odjakživa som Anka, či Ankovič. Akurát počas pôsobenia v Brne ma prezývali Kuře keďže mám krátke blond vlasy.“

Ako si najlepšie oddýchnete?

„Na záhrade, pekne v tieni s knihou v ruke.“

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

„Som pokojný človek. Málokedy ma stretnete vytočenú, nejako extra sa nerozčúlim.“

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopná?

„Vynikám hádam v basketbale, ale to sa odo mňa asi čaká. Som veľmi empatická, viac ako iní, viem sa vcítiť do kože iných. Mojím mínusom je, že nedokážem robiť dve veci naraz. Stačí, ak esemeskujem, už nevnímam, čo sa okolo mňa deje. Ženy vraj dokážu robiť viac vecí súčasne, ja som asi výnimka.“

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

„Som skromná, tak čo mám na sebe meniť? Ale jednu vec by som mohla, veľkosť svojej nohy, aby som si vedela kúpiť topánky. Mám totiž problém, zohnať ženskú dvanástku je umenie. Žijem si fakt na veľkej nohe. Zlozvyk, taký maličký, je, že keď idem spať, musím mať vedľa seba vodu. Okrem toho mám zlú pamäť na mená. Stáva sa, že niekoho stretnem, usmieva sa na mňa a ja neviem, kam ho zaradiť.

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

„Majk Spirit. Fičím na jeho hudbe, páči sa mi, čo svojimi piesňami odkazuje. Som na vlne generácie Y, tak sa aj volá jeho album.“

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

„Cením si všetky úspechy. Veľkú sériu majstrovských titulov v Košiciach či posledný titul v Nemecku. Aj v Česku som bola spokojná. A na čo chcem zabudnúť? Na nič, ani na to ťažké, aj to ma nakoniec kamsi posunulo.“

Foto: archív aj