Ako sa Košice (ne)bránia grafitom
Bratislava bojuje proti grafitom po svojom. Po tom, čo v júli zrekonštruovali Michalskú bránu, ju stihol niekto vzápätí postriekať sprejom. Znova ju museli očistiť. Tentokrát však proti vandalom použili antigrafitový náter. Zisťovali sme, či sa podobným spôsobom chránia najmä historické budovy v Košiciach.

Špeciálny náter, ktorý použili na Michalskú bránu, má zabrániť vpitiu farby zo sprejov, čím sa dajú grafity ľahko zmyť. Podľa informácií, ktoré priniesol denník SME, v budúcnosti by mesto chcelo takto natrieť všetky historické budovy v Bratislave.
V Košiciach nad podobným riešením zatiaľ neuvažujú. Na odstraňovanie grafitov nie sú v rozpočte mesta na rok 2015 vyčlenené finančné prostriedky.
Magistrát prenáša povinnosť na správcov budov
Väčšina nehnuteľností patriacich mestu je v prenájme právnických a fyzických osôb, mestských obchodných spoločností, alebo sú zverené do správy rôznych organizácií či mestských častí. Podľa hovorkyne mesta Lindy Šnajdárovej takto majú Košice zmluvne vyriešený problém odstraňovania prípadných grafitov na nehnuteľnostiach.
„Je povinnosťou nájomcov a správcov starať sa o prenajatý či zverený majetok, udržiavať ho v prevádzkyschopnom stave, realizovať bežné opravy a údržbu tohto majetku na vlastné náklady,“ objasnila L. Šnajdárová
Špeciálny náter
Cena antigrafitového náteru sa pohybuje od štyroch až do dvadsiatich troch eur na meter štvorcový. Závisí to od vrstiev náteru, ktoré je potrebné na stenu budovy aplikovať. U hladkých povrchoch je potrebných menej vrstiev, pri nerovných a pórovitých povrchoch, ako sú napríklad fasády alebo štruktúrované omietky, je treba viac vrstiev. Preto v prípadoch, keď sa sprejová farba môže dostať hlboko do štruktúry materiálu, je cena vyššia.
Náter nezvažovali
Antigrafitový náter nie je lacnou voľbou ani pre Košický samosprávny kraj (KSK), ktorý zriaďuje 24 kultúrnych organizácií. Medzi ne spadajú napríklad budovy divadiel, knižníc či múzeí v Košiciach. „Podľa mojich informácií sa takýto náter na budovách nepoužil. Je to aj finančne náročná záležitosť,“ povedala hovorkyňa KSK Zuzana Bobriková.
Takýmto náterom sa mestská časť Staré Mesto nebráni. „V centre mesta máme v správe len niekoľko budov. Spravujeme napríklad Múzeum Vojtecha Löfflera. Nad takým náterom sme doposiaľ nerozmýšľali, možnoho však do budúcna zvážime,“ vyjadril sa starosta Starého Mesta Ľubomír Grega. Dodal, že ani oni nemajú na boj s grafitmi vyčlenené peniaze v rozpočte.
Prípadov pribúda
Rozpočty mesta ani mestských častí s odstraňovaním grafitov teda nerátajú. Pritom podľa hovorcu Krajského policajného zboru prípadov so sprejermi neubúda. „V roku 2015 sme riešili doposiaľ 13 prípadov súvisiacich s grafitmi. V uvedených prípadoch sa zatiaľ nepodarilo zistiť skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť zodpovednosť voči konkrétnej osobe,“ doplnil Alexander Szabó.
Podľa náčelníka mestskej polície Jána Palčíka je ťažké chytiť páchateľov pri čine, nakoľko konajú organizovane. Niektorí to berú ako adrenalínový šport, keďže sa snažia pomaľovať a poškodiť čo najväčšiu plochu, na čo najviditeľnejšom mieste pre verejnosť.
Iné riešenie
V Košiciach sa zatiaľ bojuje proti vandalom inými opatreniami, než antigrafitovými nátermi. Napríklad osadením bezpečnostných kamier na problémových miestach, najmä v centre mesta, ale aj na okrajových sídliskách Košíc. Tiež častejšou kontrolou hliadok mestskej polície. Niektoré mestské časti majú na striekanie grafitov vyčlenené legálne priestory.
Súkromní vlastníci
Podľa starostu Starého mesta Ľ. Gregu je v centre väčšina súkromných vlastníkov budov. Mestská časť tak nemá kompetenciu zasahovať. Odstránenie grafitov je teda vecou vlastníkov. Ani magistrát mesta nemôže v zmysle zákona o obecnom zriadení a majetku obcí vynakladať finančné prostriedky na opravu cudzieho majetku.
„Jediným možným spôsobom by bolo poskytnutie dotácie na základe žiadosti, a to v súlade s podmienkami Všeobecne záväzného nariadenia o poskytovaní dotácií z rozpočtu mesta Košice, kde základnou podmienkou poskytnutia dotácie sú verejnoprospešné služby a verejnoprospešné účely,“ vysvetlila hovorkyňa mesta L. Šnajdárová.
Nedávny prípad
Jeden z prípadov nelegálnych sprejerov riešili pred týždňom na Čordákovej ulici, pri obchodnom centre Fresh. V podchode dve osoby sprejovali rôzne nápisy a piktogramy. „Pri čine boli zadržaní dvaja podozriví, z ktorých bol jeden maloletý,“ povedal náčelník mestskej polície J. Palčík. Obidvom sprejerom za trestný čin poškodzovanie cudzej veci hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok a uhradenie spôsobenej škody na cudzom majetku.
Petra Pichaničová
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Neubehol ani mesiac od čelnej zrážky dvoch rýchlikov v Jabloňove nad Turňou pri Rožňave, a na druhej strane krajiny došlo k ďalšej šokujúcej zrážke vlakov. Na trati medzi Svätým Jurom a Pezinkom v nedeľu 9. novembra do seba narazili dva vlaky. Oba smerovali na bratislavskú hlavnú stanicu. Zrážka sa stala na najmodernejšej časti železnice na Slovensku chránenej zabezpečovacím systémom ETCS (European Train Control System).
Mestskí poslanci na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva schválili Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) mesta Košice o výkone správy verejného osvetlenia a cestnej svetelnej signalizácie. Definuje povinnosti stavebníkov a ďalších osôb, ktoré svojou činnosťou zasahujú do funkčnosti verejného osvetlenia alebo cestnej svetelnej signalizácie vo vlastníctve a správe mesta.
Bude zamračené, teploty okolo 1 až 3 stupne Celzia.


