Víno a Košice (II. časť)
Minulý týždeň nás potulky zaviedli do stredovekých Košíc, ktoré boli v tom čase jedným z centier vinohradníctva. Ešte v 19. storočí bolo vinárstvo tretím hlavným zdrojom príjmov Košičanov.
Vinohrady patrili najprv mešťanom. Niektorí z nich sa stali aj veľkopodnikateľmi.
Veľkoobchodníci
Na Ludmanskej ulici a neskôr na Alžbetinej si otvoril predajňu s vínom Herman Horovitz (1811-1879), jeden z prvých Židov, ktorí sa usídlili v Košiciach. Predával víno nielen Košičanom, ale aj do Poľska (mal svoj sklad aj vo Varšave), ba dokonca až do Ruska, Anglicka a Indie.
Človek, ktorý na víne tak zbohatol, že sa mohol dať až na hoteliérstvo, sa volal Leopold Schalkház (1820– 1873). Pridajme mu prívlastok starší, lebo mal aj syna, ktorý sa však už nevenoval vínu, iba najslávnejšiemu hotelu v meste, ktorý dal jeho otec postaviť. (Dnes na jeho mieste stojí hotel Hilton, predtým Slovan.)
Veľkoobchodník s vínom Ján Maurer býval v tomto dome na Hlavnej 35.
Ján Maurer (1855–1904) bol síce z medovnikárskej rodiny, no sladké remeslo zachutilo len jeho bratovi. On si radšej kúpil v Košiciach vinohrad a založil veľkoobchod s vínom. Minister ho dokonca menoval za školiteľa pre tento kraj. Ostala po ňom aj učebnica a časopis. So svojím bratom medovnikárom býval v dome na Hlavnej 35. V polovici 19. storočia košické vinohrady zdecimovala epidémia fyloxéry a tiež choroba zvaná peronospóra.
Zlatý poklad
I keď to už nikdy nebolo ako predtým, stále sa v Košiciach vyrábalo aspoň nejaké víno. Za socializmu Východoslovenské vinárske závody sídlili na Bottovej ulici. Doteraz tam existujú obrovské podzemné priestory, v ktorých boli sudy vysoké až niekoľko metrov. Tam a v Ťahanovciach sa skladoval a expedoval Košický poklad i Rubeso, vína známe po celom Československu.
Košice a Tokaj
Slovenské vína nie sú také zlé a najmä tokajské sú toho kontrapríkladom. Ináč, z neďalekej tokajskej oblasti je len jedna jedenástina na Slovensku (531 ha: Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Bara, Čerchov, Černochov, Viničky). „Zvyšok“ je v Maďarsku.
Keď touto oblasťou ešte nešla hranica, stalo sa tokajské svetoznámym. Veď je to jedna z piatich oblastí na celom svete, kde sa dá dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Víno odtiaľ už popíjali: Beethoven, Voltaire, Rossini, Goethe, cár Peter I., Ferenc Liszt a ešte tisícky iných, o ktorých si to nikto nezapísal. František Rákóczi II. ho posielal do Francúzska Ľudovítovi XIV. Márai má vplyvom vína o jednu peknú esej viac.
I preto v roku 2009 zašiel primátor Knapík na vinobranie do mesta Abaújzantó. Zároveň pripomenul historický fakt, že mesto Košice v minulosti vlastnilo tokajské vinice v okolí miest Tálya, Szikszó, Szantó a Tokaj.
Foto 1: Shutterstock
Foto 2: Veronika Janušková
Reprofoto: tm.kurzy.cz
