Spájanie mestských častí môže krachnúť na Luníku IX

Chudoba, takmer stopercentná nezamestnanosť, odkázanosť na sociálne dávky, nízka úroveň vzdelania, zdevastované obydlia, znečistené životné prostredie, nedostatočná hygiena obyvateľov a zdravotný stav. K tomu nelegálna osada s provizórnymi príbytkami  v tesnej blízkosti.

Toto sú len niektoré problémy, ktoré znásobujú sociálne vylúčenie najväčšieho mestského rómskeho geta na Slovensku. Špecifické postavenie mestskej časti Luník IX sa ukazuje byť prekážkou aj pri zámere zlučovať mestské častí, ktoré by prinieslo úsporu verejných prostriedkov.

Mestskí poslanci sa k tejto téme chystajú vrátiť po parlamentných voľbách. Rokovať by mali o návrhu primátora Richarda Rašiho (Smer), podľa ktorého by samospráva iniciovala zmenu zákona o meste Košice v Národnej rade. Novela by preniesla kompetenciu rozhodovať o počte mestských častí aj bez ich súhlasu na mestské zastupiteľstvo.

Medzitým sa obyvatelia malých mestských častí aktivizujú proti reforme košickej samosprávy. Referendum za zachovanie súčasného stavu pripravujú v Myslave, vyhlásiť ho chcú v polovici marca.

Chýba kompatibilita

Obyvateľov má k urnám pritiahnuť aj obava, že Myslava by mohla byť zlúčená s Luníkom IX, ako s tým v rôznych kombináciách počítajú tri alternatívy možného usporiadania, ktoré spracoval magistrát mesta. „Chápeme, že Luník IX je špecifické sídlisko, ktorému je potrebné pomôcť. Ale nie je riešením jeho pričlenenie,“ napísali vo výzve občanom organizátori petície, na základe ktorej mestská časť vyhlási referendum.

Predseda petičného výboru Karol Labaš tvrdí, že susedné mestské časti nie sú „kompatibilné“ s Myslavou a myslí si, že Luník IX pre svoju špecifickú komunitu potrebuje inú správu, ako štandardnú územnú samosprávu. „Mohol by to byť aj pokus mesta zbaviť sa zodpovednosti za túto problémovú mestskú časť,“ povedal.

Rizikový faktor

Ani Pereš, ďalší sused rómskeho sídliska, si jeho pričlenenie k svojmu územiu nepripúšťa. Starosta Jozef Karabin (nezávislý), ktorý uznáva, že mestských častí je v Košiciach priveľa, opakovane povedal, že nemá problém so spojením Pereša s Lorinčíkom, ktorý je najmenšou košickou mestskou časťou, pričom to podmieňoval kladným výsledkom celomestského referenda.

Ako rizikový faktor pri snahe o štíhlejšiu samosprávu Košíc vníma Luník IX aj právna analýza, ktorú o problematike reformy samosprávy Košíc vypracoval pre mesto Martin Vernarský z Fakulty verejnej správy UPJŠ.

Práve predpokladaný odpor Myslavy a Pereša s pričlenením Luníka IX uvádza ako dôvod, prečo ako „ústavne citlivý“ spôsob neodporúča vláde zredukovať mestské časti jednoducho vypustením niektorých z nich zo zákona o Meste Košice.

Proti aj rómsky splnomocnenec  

Spojiť rómske sídlisko s niektorým zo susedov nepovažuje za dobrý nápad ani Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. „Na jednej strane to iné mestské časti odmietajú, na druhej strane nie je záruka, že sa tu potom budú realizovať programy potrebné pre rozvoj,“ povedala Iveta Duchoňová, mediálna koordinátorka splnomocnenca.

Hypotézu, že na Luníku IX chýbajú predstavitelia na kvalifi kovaný výkon samosprávy, odmieta. Prihovára sa naopak za posilnenie jej právomoci „v správe pozemkov a budov, ktoré sa nachádzajú na jej území“. Potom by sa podľa nej mohla mestská časť uchádzať o fi nančné zdroje na výstavbu a rekonštrukciu bytov nižšieho štandardu.

Raši o potrebe zlučovania mestských častí presviedča poslancov a starostov aj tým, že peniaze, ktoré dajú na chod samosprávnych orgánov, by mohli investovať do rozvoja. Výdavky Luníka IX na starostu, miestnych poslancov a miestny úrad predstavujú podľa údajov magistrátu takmer 228-tisíc eur ročne.

Alternatívy zlúčenia 

– Altertnatívy usporiadania, ktoré doteraz spracoval magistrát alebo mestskí poslanci, priraďujú Luník IX k susedným malým mestským častiam (Myslava, Pereš, Poľov) vždy v kombinácii s veľkými časťami.
– V štyroch modeloch je takouto hlavnou mestskou časťou, ktorá by integrovala iné v počte od jednej po osem, Západ, v dvoch KVP, v jednom  Staré mesto.
– Tri koncepty počítajú aj s tým, že Luník IX by zostal samostatnou mestskou časťou.

Kontrolór: Iný svet potrebuje samosprávu

O postavení Luníka IX v samospráve Košíc sme sa rozprávali s Jozefom Filipkom, ktorý je piaty rok miestnym kontrolórom tejto mestskej časti. V minulosti bol aj košickým viceprimátorom.

Mal by sa Luník IX zlúčiť s inou mestskou časťou?    Bolo by to veľkým omylom. Akákoľvek integrácia by bola na škodu menšej mestskej časti. Najlepším riešením je ponechanie samosprávy s vytvorením vhodného kontrolného mechanizmu na používanie financií mesta alebo definovať financie účelovo na potrebné oblasti.

Nezdá sa, že by sídlisku v jeho problémoch pomáhalo to, že má starostu a poslancov.      Treba oddeliť vnímanie Luníka IX ako samotného sídliska a obyvateľov od výkonu jeho samosprávy. Správa bytov, problémy z nájomných vzťahov, nedoplatky nie sú predmetom miestnej samosprávy. Spravuje iba 48 bytov, ktoré delimitáciou zdedila. Tie patria k zachovalejším a menej problémovým. Objektívne musím konštatovať, že konečne má Luník IX starostu, ktorý sa stará o mestskú časť.

Podľa prepočtov by sa zrušením Luníka IX ako mestskej časti ušetrilo vyše 227-tisíc eur, ktoré by sídlisko mohlo použiť inak...   Je to hra čísel, záleží na tom, koho chcete presvedčiť. Nepracuje sa napríklad s modelom, koľko by stála samospráva porovnateľnej samostatnej obce s počtom obyvateľov, ako má Luník IX. Vykazované náklady na Luník IX s 6235  obyvateľmi vo výške 227-tisíc eur zodpovedajú výške podielových daní pri samostatnej obci s asi  900 obyvateľmi. Obávam sa, že predložené prepočty sú skôr prejavom demagógie na občanoch z úzkeho pohľadu ušetrených peňazí, ktoré by sa pravdepodobne neušetrili.

Nevyžaduje Luník IX nejakú špecifickú správu zo strany osobitného štátneho orgánu?    Natíska sa otázka, či by bola táto forma vôbec možná. Musela by byť zadefinovaná v právnom poriadku tak, aby nebola v rozpore so základnými ľudskými právami a s ústavou. Práve preto, že Luník IX je „iný svet“, je výkon samosprávy v týchto špecifických podmienkach dôležitý a blízkosť k občanom je možné najlepšie zabezpečiť hlavne miestnymi ľuďmi, ktorí najlepšie poznajú miestne pomery, ľudí a ich problémy.

Foto: Veronika Janušková