Ján Chalupka predstihol Kocúrkovom svoju dobu

Už v piatok tohto týždňa uvedie činohra Štátneho divadla v Košiciach svoju prvú premiéru v novej sezóne, známe Kocúrkovo Jána Chalupku.

Uvedením tejto inscenácie, ktorá bola v roku 1924 prvým titulom Východoslovenského národného divadla (VND), pokračuje Štátne divadlo Košice v oslavách deväťdesiateho výročia VND. O novom Kocúrkove sme hovorili s režisérom Eduardom Gürtlerom.

Aké bude nové košické Kocúrkovo?

Pôvodný text Kocúrkova sme preniesli do dnešných čias. Jazyk a niektoré reálie sa nám už zdali trochu vypáchnuté a po takmer dvesto rokoch, kedy hra v roku 1830 vznikla, by nemali už taký ohlas u diváka. Označuje sa to slovom parafráza. Snažili sme sa postavy, ktoré mal v hre Chalupka, zosúčasniť, pomenovať ich dnešné vlastnosti, ich dnešné vzťahy. Divák posúdi, či sa nám to podarilo.

Čím vás Kocúrkovo presvedčilo, aby ste sa po rokoch podnikania vrátili na režisérsku stoličku?

Kocúrkovo a Všetko naopak sa zvykne na slovenských javiskách uvádzať ako akási fraška. Zaujal ma prvotný problém, ako ich preniesť do súčasného jazyka a súčasných životných reálií. To bol prvotný impulz. Aj keď som sa zo začiatku na celý projekt pozeral trochu s odstupom a dešpektom, práve to vnorenie sa do samotného textu ma presvedčilo, že stojí za to sa s tým popasovať a pokúsiť sa o prezentáciu starého textu v dnešných podmienkach. Postupne, ako som do toho vnikal, text sa tvoril, prepisoval, z neho sa začali vynárať dnešné postavy. A to bol ďalší podnet. Začalo ma zaujímať, ako sa to dá celé zrealizovať. Postupne sa k tomu pridal výtvarný návrh. Jedno za druhým sa to vrstvilo a po niekoľkých mesiacoch sme zistili, že je to tak zaujímavé na realizáciu, že sa o to pokúsime. Bol som do toho takto vtiahnutý a keď už sme celý problém akosi imaginárne, bez hercov, vyriešili, tak by bol hriech to nechať tak a nechcieť to dotiahnuť do konca.

Na moderné spracovanie starých textov sa ale mnohí pozerajú cez prsty…

Sú rôzne prístupy a názory na realizáciu starých hier. Nemyslím si, že sme k modernizácii pristúpili nejako umelo. Mne sa na pôvodnom Chalupkovom texte pri hlbšom prečítaní páčilo práve to, že vzťahy a ľudské charaktery sú v ňom veľmi dnešné. Problém by bol v tom, ako by dnešný človek Chalupkove zámery v tom klasickom naštudovaní videl. A preto si myslím, že obsahový zámer postáv a príbehu nevyhnutne potreboval akúsi jazykovú aj obsahovú obnovu. Myslím si, že jadro, ale aj sujet celej hry sme nemenili. Jednoducho sme len obnažili Chalupku. Verím, že divák ocení, že text touto parafrázou objaví pre dnešného diváka Chalupku ako veľmi schopného, veľmi predvídavého, na svoju dobu veľmi moderného a drsného autora, ktorý sa celému slovenskému životu posmieva. Ale na druhej strane je veľmi smutný z toho, že to na Slovensku ide práve týmto spôsobom.

Koho chcete „novým“ Kocúrkovom osloviť?

Keď je divadlo živé a je o ľuďoch, ktorých divák stretáva na ulici, tak sa nedá presne povedať, ktorej cieľovej skupine je určené. V našom Kocúrkove by sa mohli nájsť aj mladí, budeme tam mať rôzne žánre, napríklad aj rep zo slovenských ľudových piesní. Budú v tom rôzne formy divadla, ktoré môžu pritiahnuť mladých, ale na druhej strane celkovým prevedením máme podľa mňa šancu osloviť aj diváka strednej generácie a dokonca aj tých starších.

:SVJATOSLAV DOHOVIČ