Andy Fletcher: Muzika je droga, prísť na pódium je neopísateľný pocit

Andy Fletcher prišiel do Košíc na narodeninovú párty nášho denníka. Včera pred takmer sedemsto hosťami predviedol svoj dvojhodinový dídžej set. Nechýbali v ňom svetové hity Depeche Mode v tanečnej úprave. Ešte pred vystúpením poskytol nášmu denníku exkluzívny rozhovor. Na jeho konci člen hviezdnej kapely blahoželal denníku  košice:dnes k prvým narodeninám.

S kapelou Depeche Mode ste štyrikrát vystúpili na Slovensku, zakaždým však len v Bratislave. Teraz ste prišli do Košíc, aké sú vaše prvé dojmy z mesta a ľudí?

Musím povedať, že sa mi tu veľmi páči. Ľudia sú veľmi priateľskí a milí. Zatiaľ som však nemal možnosť pozrieť si mesto, prileteli sme len včera (v utorok – pozn. red.) večer. Veľmi sa však teším na dnešné (stredajšie – pozn. red.) vystúpenie a možno sa neskôr pôjdem aj prejsť po meste.

Počuli sme, že dopoludnia ste boli v posilňovni, ako sa udržujete v kondícii?

V súčasnosti cvičím pravidelne. Keď som bol mladý, nemyslel som si, že cvičenie je dôležité. Teraz som však zistil, že je veľmi dôležité a pomáha mi udržovať sa fit a zdravý.

Svoju kariéru ste začínali ako basový gitarista, potom ste presedlali na klávesy. Čo vás k tomu viedlo?

S Depeche Mode sme od začiatku chceli byť elektronická kapela.  Basa do tohto konceptu veľmi nezapadala a pri vzniku nám v kapele chýbal niekto, kto by hral na klávesoch. Nebol som z toho veľmi nadšený, radšej mám basovú gitaru. Občas si na nej stále zahrám.

Ako sa zrodil názov kapely Depeche Mode?

Je to pôvodne názov francúzskeho módneho časopisu. Náš spevák pracoval počas vysokej školy v módnej brandži a zhodou náhod pracoval aj pre magazín s takýmto názvom. Nenávidel síce módu, ale tento názov podľa nás znel veľmi dobre.

Depeche Mode priniesol v 80. rokoch v rámci New Wave do hudby i životného štýlu mladých ľudí revolúciu. Považujete sa za revolucionára?

Keď sme s muzikou začínali a keď sme začínali aj s Depeche Mode, prišli sme z malého mesta. Nikdy sme nemali ani len predstavu, že sa staneme veľkou hviezdou známou po celom svete. Aj po takmer štyridsiatich rokoch sme stále veľmi populárni, čo je fantastické. Naozaj sa náš sen stal skutočnosťou.

Kapela získala v krátkom čase priazeň miliónov fanúšikov pocelom svete. Ako ste sa vyrovnávali s popularitou a bohatstvom, ktoré vám priniesla?

Musím priznať, že sme šťastná kapela. Aj napriek tomu, že sme veľmi populárni medzi našimi fanúšikmi, žijeme ako obyčajní ľudia. V Londýne môžem pokojne chodiť po ulici,  ísť do klubu a nemusím mať pri sebe napríklad ochranku. Ľudia poznajú názov kapely, ale jednotlivých členov nie až tak dobre. Som veľmi rád, že vďaka tomu môžeme žiť ako obyčajní ľudia. Máme tých najlepších fanúšikov, ktorí sú veľmi milí, nie hrubí alebo agresívni. Práve preto je vždy veľkým potešením stretnúť niekde našich fanúšikov.

Na scéne ste už 35 rokov. Nerozmýšľate ešte nad tým, že koncertovanie zavesíte na klinec?

Myslíme si, že stále sme veľmi mladí. Napríklad aj Rolling Stones majú už asi sedemdesiat rokov a stále hrajú. Muzika je droga, prísť na pódium je neopísateľný fantastický pocit. Ktovie, možno ani nikdy neskončíme.

V kapele máte neoficiálne funkcie hovorcu a manažéra. Ako ste sa k tomu dopracovali?

Keď sme začali koncertovať a nahrávať, nemali sme ešte manažéra. Tak sme si všetky koncerty, stretnutia, nahrávania manažovali sami. Ja som túto prácu mal veľmi rád. Vlastne som bol členom kapely, ktorého zaujala najviac. Tak mi tieto funkcie prischli a stále rád manažujem koncerty alebo sa vyjadrujem pred médiami.

Hovorí sa o vás, že práve vy držíte kapelu pokope. Je náročné hľadať kompromisy medzi Davidom a Martinom?

Keď máte kapelu, je to vždy ťažké. Napríklad spevák musí neraz robiť rozhodnutia, ktoré ho nútia ku kompromisom. V takýchto situáciách je dobré mať okolo seba priateľov.

Vraj aj vy s Davidom nevychádzate celkom najlepšie?

David je pre mňa ako brat. Niekedy sa aj bratia pohádajú. Martin je zase môj priateľ so školy, naše priateľstvo je preto trochu iné, silnejšie.

Prečo vlastne vystupujete aj ako dídžej? Nestačí vám koncertovanie a nahrávanie s Depeche Mode?

Aj pri práci v Depeche Mode máme nejaký voľný čas. Ja ho využívam na to, aby som hľadal zaujímavé treky, spájal ich dohromady a vždy sa z tejto práce teším.  Ďalšou výhodou práce ako dídžej je to, že sa vďaka tomu môžem dostať na miesta, kde sa s Depeche Mode nedostanem, chodím napríklad do menších miest, kde s Depeche nehrávame. Dáva mi to možnosť viac cestovať a stretávať aj nových zaujímavých ľudí.

S kapelou Depeche Mode však chystáte nové CD. Na čo sa môžeme tešiť, bude niečím odlišné ako predošlé?

Neviem ešte, aké bude nové CD. Martin má na starosti písanie väčšiny piesní. Ja dúfam, že sa do štúdia dostaneme na budúci rok. Taký je plán.

Prišli ste na narodeninovú párty našich novín, čítate vôbec noviny?

Alebo už len browsujete na webe? Rád si prečítam noviny, aby som bol v obraze, čo sa deje vo svete, určite ma to zaujíma. Noviny čítam jednak printové, ale aj na internete.

Je obvyklé, že chodíte na privátne párty, ako je táto naša?

Hral som už na zopár privátnych párty. Je to celkom zaujímavé. Ako dídžej môžem hrať napríklad na fashion show, vo Viedni som hral na medzinárodnom filmovom festivale, konkrétne na after párty. Ako dídžej môžem iné veci ako s Depeche Mode.

Naše noviny majú za sebou rok existencie. Čo by ste im zaželali?

Dúfam, že z jedného roka sa stane 40, ako je to u Depeche Mode.

Pravidelné pivo večer o šiestej

Andy Fletcher nemá počas pobytu v Košiciach žiadne špeciálne požiadavky. Zaujímalo nás, ako strávil čas pred včerajším nočným vystúpením v Tabačke.

Dopoludnia mal v pláne posilňovňu v hoteli. Ale napokon z nej zišlo. Pripravoval si set skladieb na večer. Na rozdiel od ostatných členov kapely Depeche Mode nie je Fletcher abstinentom. „Ako správny Angličan má rád aj pivo. Doma v Londýne je zvyknutý chodiť na pivo každý večer o šiestej,“ povedal nám Lukáš Berberich, dramaturg Tabačky.

Tradíciu dodržal aj v Košiciach, no pre obmedzený čas si ho vychutnal len v hoteli. Čo sa týka jedla, vyberal si z bežnej ponuky hotela, ako bežní hostia. Na večeru si objednal kačacie prsia s hranolkami. K tomu zvolil na pitie chardonnay a potom kávu. „So všetkým bol nadmieru spokojný. Keď sme sa opýtali, čo pre neho môžeme urobiť, povedal, že nič, že všetko je v poriadku,“ prezradil Norbert Molnár, obchodný a marketingový riaditeľ hotela Yasmin.

(HUN)

Foto: Veronika Janušková