Veľký návrat Ľuba Záhona

Ľubo Záhon strávil na doskách Štátneho divadla takmer tri desiatky rokov, stvárnil postavy vo viac ako stovke divadelných hier a televíznych filmov, no potom sa nadlho odmlčal. V piatok sa 71-ročný herec na scénu vrátil. A v premiére hry Floriana Zellera Otec exceloval…

Francúzsky dôchodca André býva (možno) vo svojom parížskom byte. Navštevovať ho chodí dcéra Anne (alebo žeby to bola jeho opatrovateľka Laura?). A toho cudzieho muža, ktorý tvrdí, že je jeho zať Pierre, prečo mu nikto nepredstavil?

Smutný príbeh

Hra Otec je veľmi smutný príbeh o starnutí, zabúdaní a odchádzaní mysle, ale aj o zodpovednosti detí k rodičom. Hlavnú postavu Otca režisér Ján Luterán zveril Ľubomírovi Záhonovi. Ten v predstavení, v ktorom začína hrať už počas príchodu divákov do sály, dokonale predviedol mentálne rozpoloženie človeka trpiaceho Alzheimerovou chorobou. „Na generálke som si zabudol obliecť pyžamo, hral som len v trenírkach, takže myslím si, že mi táto úloha sedí..,“ usmieval sa po dojímavo-úsmevnom predstavení herec.

Osobná skúsenosť

André počas celého predstavenia ani raz neodíde zo scény. V hereckom prejave strieda pocity úzkosti a výbuchy hnevu, so sarkastickým humorom a ironickými poznámkami. „Práca s pánom režisérom bola výborná, komunikoval s nami, vypočul si aj naše názory, čo je pre herca nesmierne dôležité,“ hovorí Ľ. Záhon.

Pre režiséra Jána Luterána bol Otec prvým režijným predstavením s činohrou ŠD Košice. Hra francúzskeho dramatika a spisovateľa Floriana Zellera ho zaujala aj z osobných dôvodov: „Moja stará mama trpí stareckou demenciou a, bohužiaľ, už mňa ako svojho vnuka nespoznáva. Pre diváka som chcel doslova zhmotniť stav chorej mysle.“

Prvé slzy na javisku

Postavu dcéry Anne, ktorá je už vyčerpaná každodennou starostlivosťou o chorého otca, hrá Adriana Ballová. „Sama, našťastie, nemám takúto skúsenosť s chorým príbuzným. Ako Anne sa snažím byť k otcovi láskavá, i keď v niektorých momentoch je to nesmierne ťažké…“ Záverečná scéna, keď Anne objíma Andrého, dojala i hlavného predstaviteľa: „Nikdy som na javisku neplakal, jednoducho som to nevedel. Prišlo to až teraz, po toľkých rokoch.“

Predstavenie s napätím sledoval aj riaditeľ ŠD Košice Peter Himič: „Je to fascinujúci výkon pána Záhona z hereckého i ľudského hľadiska. Postava Otca bola treťou po 20 ročnej pauze, ale až André je jeho veľkým návratom na divadelné dosky.“

Silná výpoveď

Standing ovation zaznelo už počas záverečnej scény. A po predstavení sa návštevníci spontánne podelili o svoje dojmy. „Som zmätená a zrelá na psychiatriu, až tak ma hra vtiahla do deja,“ povedala s vreckovkou na očiach Dagmar Oceliaková. Roman Gajdoš si počas predstavenia uvedomil, že v reálnom živote už zajtra môže ktokoľvek z nás hrať hlavnú úlohu: „Je to téma, ktorá napokon dobehne každého. Či už ako pacienta alebo člena rodiny.“

„Je veľkou odvahou predstaviť divákom tému o stareckej demencii, o Alzheimerovej chorobe. To spracovanie bolo natoľko autentické, až som si v niektorých momentoch myslela, že som vo svojej ambulancii. Som presvedčená, že autor mal osobnú skúsenosť s človekom trpiacim podobnými problémami,“ uviedla primárka psychiatrického oddelenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Eva Pálová.

Ľubo Záhon na slávnostnej recepcii po vydarenej premiére hry Otec skromne podotkol: „Moje pocity nie sú dôležité, podstatný je divák. Ak odchádza z predstavenia spokojný, to je skutočné ocenenie hercovej práce.“

S alkoholom skončil, keď mu prestal chutiť

Ľubo Záhon odohral na doskách ŠD Košice približne stovku postáv. V zrelom veku však s herectvom musel skončiť.

„V divadle som pôsobil takmer tridsať rokov. Bol som maximálne vyťažený, keďže som musel uživiť sedemčlennú rodinu. Nebolo to jednoduché. A tak som stres a napätie čoraz častejšie kompenzoval alkoholom,“ priznáva jeden z najväčších talentov silnej hereckej generácie na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia.

Nebol jediným slovenským hercom, ktorý pre alkohol prišiel o prácu. „Problémy nastali, keď už nie ja som vyhľadával alkohol, ale pálenka si našla mňa. A piť som prestal nie preto, že som chcel, ale preto, že mi prestalo chutiť.“

Odchod z divadla a následnú 20-ročnú pauzu neberie ako stratu času. „Výhodou herectva je, že môžete hrať do vysokého veku. Dôležitý je najmä živý kontakt s divákom a je jedno, či máte dvadsať alebo sedemdesiat rokov.“

V ostatných rokoch ho, ako sám povedal, nebral nikto príliš vážne. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol pre návrat. „Divák, ktorý príde na predstavenie, ma teraz jednoducho bude musieť počúvať…“

Florian Zeller: Otec
Réžia: Ján Luterán

Osoby a obsadenia:

André: Ľubomír Záhon
Anne, jeho dcéra: Adriana Ballová
Pierre: Stanislav Pitoňák
Laura: Katarína Horňáková
Muž: Peter Cibula
Žena: Henrieta Kecerová

Dušan Bodnár
Foto: Ján Štovka