Výročie oslobodenia Košíc. Komu vlastne kladieme vence?

Padlým v boji proti tyranom patrí naša úcta. Aj v podobe každoročného pripomínania si výročí, ktoré znamenali dejinné medzníky na ceste k slobode. Padlí za to nemôžu, najnovšie odkrývanie našej minulosti však ukazuje, že mnohé z pamätníkov II. svetovej vojny, postavených na ich počesť, deformovali politicko-ideologické zásahy.

Dnes si pri Pomníku neznámeho vojaka a Pamätníku padlých vojakov Sovietskej armády na Námestí osloboditeľov opäť kladením vencov a kytíc pripomenú zástupcovia mesta, kraja i Zväzu protifašistických bojovníkov 71. výročie oslobodenia Košíc. V rámci vtedajšieho Českoskoslovenska boli prvým veľkým mestom oslobodeným spod fašistickej nadvlády. Ako jeho osloboditelia vstúpili do Košíc 19. januára 1945 popoludní vojaci 4. ukrajinského frontu pod vedením generála Petrova.

Neznámy z Dukly

Mnohí Košičania si oprávnene myslia, že Pomník neznámeho vojaka, postavený naproti pamätníka hrdinom osloboditeľskej Červenej armády, symbolizuje ich spoločný boj s našimi bojovníkmi za slobodu proti fašistickým okupantom. V kamennom katafalku by tak podľa logiky mali byť uchovavávané pozostatky neznámeho československého vojaka. Podľa nezávislého bádateľa a dokumentaristu Pavla Buráka to však vôbec nie je isté: „Dodnes nevieme, či pod ušľachtilým mottom ´Vzdaj úctu každý, kto ideš okolo tým, ktorí umreli, aby si ty žil´ leží partizán alebo vojak, dokonca ani to, na čej strane bojoval.“

Svoje provokatívne tvrdenie opiera o dôsledné skúmanie archívnych materiálov, historických zápisov a dobovej tlače. Je presvedčený, že ak chceme, aby sa nové generácie zaujímali o históriu a verili tomu, čo jej pamätníky pripomínajú, musia mať istotu v ich pravdivosti.

Burák zistil, že odhalenie pamätníka plánované na 4. výročie SNP museli o rok odložiť. Podľa dobovej tlače stavbu sa nepodarilo včas dokončiť. Medzitým bolo rozhodnuté, že v hrobe budú pochované telesné pozostatky neznámeho vojaka, ktoré prevezú z bojiska na Dukle. Okresný národný výbor vo Svidníku k tomu vydal povolenie exhumovať „mŕtvolu neznámeho bojovníka-odbojára, ktorý zomrel v dôsledku frontových udalostí za oslobodenie ČSR pri Dukle“. Na rozdiel od iných, zdokumentovaných exhumácií vojnových hrobov, v tomto prípade žiadne záznamy neexistujú.

Prvý v Československu

Inicátorom vzniku pomníka bol Prípravný výbor pre postavenie hrobu neznámeho „odbojníka“, čo bol dobový názov, striedavo používaný s tvarmi „odbojár, bojovník alebo vojak“. Dokumentuje to uznesenie Správnej komisie mesta Košice z 20. júla 1948, ktorým vyhovela žiadosti o vyčlenenie potrebného priestoru na postavenie pamätníka. Okrem iného sa v ňom píše, že vybudovanie pomníka „bude mať ďalekosiahly morálny význam už aj preto, že takýto pomník nebol dosiaľ nikde vybudovaný a že na celom území štátu je prvým pomníkom takého druhu“.

Hoci podľa Buráka samotnú žiadosť o miesto sa doposiaľ nepodarilo vypátrať, s veľkou pravdepodobnosťou o výstavbu pomníka požiadali štyri vtedy existujúce odbojové zväzy, ktoré boli organizátormi celoštátnych osláv 4. výročia SNP. Konali sa v Košiciach od 27. do 29. augusta 1948 a v rámci osláv sa zlúčili do „Sväzu ľudových protifašistických bojovníkov“ (SĽUB). Zrejme aj preto je pod nápisom v mohyle medzi stojacimi figúrami vojaka a partizána umiestnený ich znak s päťcípovu hviezdou a dlaňou zovretou v prísažnom geste.

Pomník financovali aj Košičania 

Na zabezpečenie financovania stavby pamätníka zriadili odbojové zväzy verejnú zbierku. Predpokladali, ako napísala Pravda z 11. augusta 1948, „že v Košiciach nebude nikto, kto by neprispel k ucteniu pamiatky tých, ktorí za lepší zajtrajšok obetovali to najcennejšie svoj vlastný život.“ Darcov s výškou podpory evidovali na výberných hárkoch a prispievať mohli ľudia aj na účet v Sporiteľni, ktorý bol publikovaný v regionálnej tlači. „Na vybudovaní pamätníka sa teda skutočne podieľali celé Košice,“ zdôranil P. Burák. Celkové náklady sa napokon vyšplhali na 2,5 milióna Kčs, ktoré z väčšej časti požičalo prípravnému výboru mesto Košice.

Košice vraj oslobodzovali aj Brežnev a Gorbačov

Košice údajne oslobodzovali aj dvaja muži, ktorých mená sú spojené s novodobou históriou Sovietskeho zväzu. Prvým bol Leonid Brežnev, vtedy hlavný politruk 18. armády, ktorý priniesol do mesta rozhodnutie sovietskej a maďarskej vlády o zrušení Viedenskej arbitráže. Druhým bol Sergej Gorbačov, otec neskoršieho iniciátora perestrojky Michaila, architekta zániku sovietskeho impéria. Ako vojak 18. armády bol zranený počas ťažkých prístupových bojov ku Košiciam.  (Zdroj: Ministerstvo obrany)

Autori pomníka 

Na zhotovenie návrhu pamätníka bola vypísaná verejná súťaž, ktorej sa zúčastnilo 11 architektov. Prvú cenu neudelili nikomu, druhú prisúdili Karolovi Milerskému z Košíc za návrh na celkové usporiadanie stavby a Viliamovi Columbymu za návrh na výstavbu samotnej hrobky.

Hrob neznámeho protifašistického bojovníka postavili zo spišsko-ružbackého travertínu. Samotnú hrobku umiestnili centrálne v polkruhu a z troch strán ju ohradili železnými mrežami. Na stvárnení pomníka sa podieľali aj taliansky architekt Valentino di Angelo a košický sochár Vojtech Löffler.

Podľa manželky ďalšieho známeho tunajšieho sochára Jána Mathého ako mladý začínajúci umelec stál aj on  pri zrode figurálnych reliéfov, dokonca jednej z tvárí prepožičal svoju podobu.

Foto: Veronika Janušková