Prieskum ukázal, prečo verejnosť odmieta očkovanie
Verejnosť odmieta očkovanie najmä z obáv, že vakcíny proti ochoreniu COVID-19 boli vyvinuté priveľmi rýchlo. Ďalšími dôvodmi sú strach z vedľajších účinkov či to, že sa ľudia cítia zdraví a očkovanie nepotrebujú. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre stranu Sloboda a Solidarita (SaS), ktorý sa na vzorke tisíc respondentov uskutočnil od 21. do 27. júla.
Podľa 35,7 percenta opýtaných boli vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vyvinuté priveľmi rýchlo. Ďalších 31,2 percenta respondentov sa obáva vedľajších účinkov a 24,6 percenta opýtaných sa pokladá za zdravých a žiadne očkovanie nepotrebuje.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 20,1 percenta respondentov vôbec nemá v úmysle dať sa zaočkovať. Nerozhodnutých je stále 11,3 percenta opýtaných. Najviac odporcov očkovania je v Banskobystrickom kraji, kde vakcináciu odmieta 27 percent respondentov. Nasleduje Žilinský kraj s 24 percentami a Trnavský kraj s 22 percentami. Najmenší odpor voči očkovaniu je v Bratislavskom (15 percent), Košickom (17 percent) a v Prešovskom a Trenčianskom kraji (18 percent).
Podľa volebných preferencií sú očkovaniu najviac naklonení voliči strany Progresívne Slovensko, spomedzi ktorých by sa podľa prieskumu dalo zaočkovať 98 percent. Na druhom mieste je strana SaS s 92 percentami, prvú trojku uzatvára Kresťanskodemokratické hnutie s 91 percentami. Nasleduje strana Aliancia (86 percent), Za ľudí (84 percent), hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (84 percent), strany Hlas-SD (68 percent), Slovenská národná strana (67 percent) a hnutie Sme rodina (64 percent). Poslednou je strana Republika, z jej voličov by sa dalo zaočkovať len 8 percent opýtaných. Pred ňou sú strany Kotlebovci – Ľudová strana naše Slovensko 25 percent) a Smer-SD (48 percent).
S povinnou karanténou pre nezaočkovaných po príchode zo zahraničia úplne súhlasí 42,7 percenta opýtaných, skôr súhlasí 20 percent opýtaných. Skôr nesúhlasí 12,1 percenta opýtaných a s karanténou vôbec nesúhlasí 22,2 percenta opýtaných. Názor na karanténu si nevytvorilo 3,1 percenta opýtaných.
Respondentov rozdeľuje aj prístup štátu v prípade, že sa v okresoch začne zhoršovať epidemická situácia. Najviac respondentov (50,9 percenta) by v prípade zhoršenia stavu v okrese bola za regionálny lockdown len pre nezaočkovaných a netestovaných, teda do prevádzok a na hromadné podujatia by mali byť vpúšťaní len zaočkovaní alebo negatívne testovaní občania. Štvrtina (25,5 percenta) opýtaných chce regionálny lockdown pri zhoršení situácie pre všetkých, bez rozdielu toho, či sú, alebo nie sú zaočkovaní. Zakázané by pritom boli hromadné podujatia a zatvorili by sa prevádzky. Nezavádzať pri zhoršení situácie v okresoch žiadne opatrenia či lockdown chce 16,4 percenta opýtaných.
Prieskum ukázal, že 48,1 percenta opýtaných podporuje to, že na podujatia s pápežom Františkom v septembri môžu iba zaočkovaní ľudia alebo ľudia s negatívnym testom, či po prekonaní koronavírusu. Takmer štvrtina (24,7 percenta) opýtaných nechce pri stretnutiach s pápežom žiadne obmedzenia. Povoliť účasť akémukoľvek množstvu účastníkov s podmienkou, že sú zaočkovaní, chce 12,1 percenta respondentov prieskumu.
(SITA, it;jme)
Odporúčané články
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach schválilo budúcoročný rozpočet. Zahlasovalo zaň 31 poslancov, z 37 prítomných. Metropola východu bude hospodáriť s viac ako 324 miliónmi eur. Z podielových daní pochádza 107,5 milióna eur, z nich si 15,6 milióna prerozdelia mestské časti Košíc.
Slovenský premiér Robert Fico sa stal prvým významným politikom z krajín Európskej únie, ktorý vystúpil v ruskej štátnej televízii Rossija 1 od začiatku konfliktu na Ukrajine. Ako uviedol web iDnes.cz, predseda slovenskej vlády v relácii moderátorky Oľgy Skabejevovej kritizoval prístup Európskej únie k riešeniu vojny na Ukrajine.
Na Verejnom cintoríne v Košiciach prebehla obnova centrálneho kríža, ktorý sa od svojho postavenia v roku 1898 stal významným symbolom viery, nádeje a večnosti.