Košice pred 460 rokmi takmer celé zhoreli
Dnes si pripomíname udalosť, ktorá sa ohnivými písmenami vpísala do dejín Košíc. Taký obrovský požiar tu dovtedy ani potom nebol.
Stalo sa to počas veľkonočného obdobia, presne 13. apríla 1556. V dome mestského notára vypukol požiar, ktorý sa v priebehu veľmi krátkeho času rozšíril tak, že zachvátil takmer celé mesto. Hovorí sa, že trval iba dve hodiny, ale faktom je, že vyhorelo nielen celé dnešné centrum mesta, ale oheň zničil aj veľkú časť mestských hradieb.
Padli všetky významné budovy
Podľa historika Východoslovenského múzea v Košiciach Richarda Papáča bol tento požiar jedným z najväčších a najničivejších v dejinách mesta: „Ako uvádzajú dobové kroniky a pramene, po požiari zostalo stáť iba 128 domov a za obeť mu padli všetky významné budovy v meste. Postihnutá bola najmä južná časť mesta v okolí dolnej brány a dolného predmestia. Severná sa veľmi nespomína, ale je predpoklad, že aj tam bolo požiarom poškodených množstvo domov.“
Ako spresnil, ohňu padli za obeť napríklad vtedajší farský kostol sv. Alžbety s vežou sv. Michala, kláštor blahoslavenej Panny Márie, kláštor sv. Mikuláša, mestská radnica, tzv. vojenské stroje na kolesách, ktoré boli pri hradbách, dolná mestská brána a niekoľko veží i časť stavieb pri dolných hradbách. Zhorel aj vonkajší mestský múr vybudovaný z dreva a bielej hrnčiarskej hliny, všetky domy pri dolnej bráne aj časť dolného predmestia, roztopili sa mestské zvony.
Členovia mestskej rady v liste panovníkovi, ktorým žiadali o podporu pre zničené mesto, o ničivosti požiaru doslova uviedli: „Kto by chcel dobrovoľne jednotlivé domy spáliť, nikdy by nemohol vynaložiť väčšie úsilie.“
Zničujúca neopatrnosť
Historici sa domnievajú, že požiar v notárovom dome vznikol z neopatrnosti. Dôsledky však boli také zničujúce, že pred zodpovednosťou a možno aj svojím svedomím z mesta navždy utiekol.
Košickí radní sa však poučili. Hoci sa mesto ďalším požiarom nevyhlo, také katastrofálne následky sa už nezopakovali. V roku 1568 v spolupráci s Hornouhorským kapinatátom zaviedli nové “protipožiarne” pravidlá. Rozhodli, že obyvatelia všetkých štyroch mestských štvrtí (tzv. kvartálov) musia byť v boji s ohňom súčinní. Znamenalo to, že ak v niektorej štvrti mesta vypukol požiar, všetci obyvatelia mali povinnosť začať svojpomocne organizovať hasenie. Pridali aj povinnosť mestským trubačom, ktorí museli vo dne aj v noci hliadkovať na hradbách a kostolnej veži.
Foto: Reprofoto VSM
