Dlažba pamätníka na Dargove je v horšom stave, než čakali

Stav dlažby a schodiska Pamätníka oslobodenia a víťazstva na Dargove je v horšom stave, než zhotoviteľ rekonštrukčných pác predpokladal. Otázkou je, ako sa bude riešiť schodisko, problémom sú dlhé čakacie časy na materiál. Informoval o tom pre TASR oblastný riaditeľ spoločnosti Metrostav pre Prešovský a Košický kraj Ján Sekerák.
„Pri prvom otvorení to vyzeralo, že je to vo výrazne horšom stave, ako sme očakávali, ale počas prác sa to ustálilo a nie je to až také hrozné, ako to vyzeralo na začiatku. Ale je to v horšom stave, ako sme očakávali,” priblížil Sekerák s tým, že znovu použiť sa bude dať približne 70 až 80 mramorových dlaždíc. „Najväčším problémom budú schody a možno materiálovo, lebo teraz samotné dodávky sú v sklzoch,” doplnil. O tom, či sa na schodisku obnoví dlažba alebo či budú schody riešené kamennými blokmi, má rozhodnúť projektant a investor.
Súčasťou rekonštrukčných prác s celkovými rozpočtovými nákladmi vo výške 220.000 eur bez DPH financovaných z rozpočtu Košického samosprávneho kraja (KSK) je okrem obnovy dlažby, schodov a vstupu do Siene bojovej slávy aj vybudovanie odstavných plôch či úprava terénu a zelene.
Pamätník oslobodenia a víťazstva odhalený v roku 1955 pripomína oslobodenie východného Slovenska od nacizmu, v súčasnosti ho spravuje Centrum kultúry Košického kraja. Podľa KSK ide o najvýznamnejší pamätník v kraji, ktorý je mementom 22.000 padlých v bojoch za oslobodenie východného Slovenska na prelome rokov 1944 a 1945. V minulosti prešli rekonštrukciou súsošie aj expozícia v priľahlej Sieni bojovej slávy.
Zdroj: (TASR, dur sem lem)
Odporúčané články

Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) a Amnesty International Slovensko požadujú nezávislé prešetrenie informácií o údajnom policajnom násilí voči obyvateľom rómskej komunity v obci Veľká Ida.

Ako na sociálnej sieti informoval starosta mestskej časti Košíc Sídlisko KVP Ladislav Lörinc, nedávno prišlo zásadné rozhodnutie. Starosta pripomenul, že začiatkom roka 2024 bola na Sídlisku KVP existenčná situácia, keď hrozilo zatvorenie úradu, obmedzenie služieb pre obyvateľov či výpadky platieb.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.