Cinema slovníček

Martin Šulík – slovenský herec, scenárista a režisér

Uznávaný slovenský režisér absolvoval v roku 1986 odbor hranej réžie na bratislavskej VŠMU. Od roku 1994 pôsobí na tejto škole ako pedagóg a vychováva nove talenty. On sám debutoval filmom Staccato (1986). Nasledovali filmy Neha (1991), Všetko, čo mám rád (1992). Záhrada (1995) alebo Krajinka (2000). Dôležitú problematiku rómskej otázky spracoval vo filme Cigán (2011). Neskôr prispel krátkym filmom k projektu Slovensko 2.0 (2014) , ktorý si kládol za cieľ odprezentovať súčasný stav Slovenska a jeho kinematografie. Šulík vo svojich filmoch autenticky spracúva ľudské osudy a patrí k najlepším slovenským režisérom hraných filmov v súčasnosti. Obnovenú zdigitalizovanú premiéru jeho snímky Všetko, čo mám rád si môžete pozrieť dnes v Amfiteátri o 21.30.

Lazar Ristovski – srbský herec, režisér a producent

Srbský režisér vyštudoval Fakultu dramatických umení v Belehrade v odbore herectvo. Vo svojej kariére stvárnil viac ako 60 filmových úloh. Okrem tejto kariéry je úspešným spisovateľom, producentom a v neposlednom rade aj uznávaným režisérom. Debutoval v roku 1999 filmom Biely oblek. Žánrovo ho možno charakterizovať ako komediálnu roadmovie. Je autorom scenára, producentom a aj hlavným protagonistom. Film bol v roku uvedenia juhoslovanským kandidátom na Oscara. Tento filmový počin si môžete pozrieť už dnes o13.30 v Kulturparku. Bude spojený s masterclass, ktorú si povedie sám pán režisér.

Kinematografia kuchynského drezu (kitchen sink cinema)

Anglický pojem kitchen sink cinema je spájaný najmä s tzv. britskou novou vlnou, ktorá bola obdobou ostatných nových vĺn v Európe v 60. rokoch 20. storočia. Okrem filmu sa pojem využíval aj v divadle a literatúre. Štylisticky možno filmy týchto tvorcov charakterizovať inklináciou k sociálnemu realizmu, kde hlavnými hrdinami sú ľudia z najnižšej vrstvy, hlavne z robotníckej triedy. Títo ľudia sa musia potýkať s každodennými problémami, ktoré závisia hlavne od ich príjmových obmedzení. Medzi tvorcov, ktorí sa k tomuto pojmu hlásia, patria napríklad britskí režiséri Mike Leigh či Ken Loach. Ostatný Loachov film, ktorý zvíťazil na tohtoročnom festivale v Cannes Ja, Daniel Blake, si môžete pozrieť v Kunsthalle o 19:00.

Alexander Nikolajevič Sokurov

Ruský režisér Alexander Nikolajevič Sokurov je do dnešných čias uznávaným režisérom. Už počas štúdií na Inštitúte kinematografie v Moskve sa spriatelil s uznávaným režisérom Andrejom Tarkovským. Sokurovove nadanie bolo zjavné už počas študentských čias. Upozornil na seba v roku 1999, keď natočil prvý film teatrológie o významných vodcoch 20. storočia, snímkou Moloch, ktorá je o Hitlerovi. Nasledovali snímky o Leninovi: Taurus (2000), Slnko (2004) o Hirohitovi a Faust (2011). Unikátnosť dokázal najmä vo filme Ruská archa z roku 2002, ktorý je natočený
v jedinom 96 minútovom zábere. Či je ešte stále právom pán režisér s veľkým R, môžete zistiř už dnes, ak prídete o 16.00 do Kina Slovan na jeho ostatný počin Frankofónia (2015).

Rumunská nová vlna

V úvode 20. storočia sa začali v rumunskej kinematografii objavovať mladí tvorcovia, ktorí zdieľali podobné videnie vtedajšej spoločnosti. Podstatným míľnikom pre rumunskú novú vlnu sa stalo ocenenie filmu Traffic (Cătălin Mitulescu) cenou Palme d‘Or na filmovom festivale v Cannes v roku 2004 v kategórii krátkometrážnych filmov. Jedinečnosť skupiny filmov, ktoré môžeme zaradiť do tzv. rumunskej novej vlny, možno vidieť vo viacerých oblastiach. Jednak v rovine tematickej, v ktorej dominuje neschopnosť sa prekľučkovať cez komplikovaný byrokratický aparát, ako aj v štylistickej, kde prevládajú šedé a neútešné farby, civilné a v prejave minimalistické herectvo. Nový prírastok, film Sieranevada (2016), od režiséra Cristiho Puiu na vás čaká o 15:30 v Kunsthalle.

Dánske hnutie Dogma 95

V roku 1995 spísali Lars Von Trier a Thomas Vinterberg manifest k revolučnému hnutiu. Tvorcom išlo najmä o navrátenie filmu k podstate, aby nebol zaťažovaný zbytočnými umelými doplnkami ako sú filtre či žánre. Okrem manifestu vznikol aj tzv. Sľub čistoty obsahujúci desať bodov, ktoré mali tento návrat zabezpečiť. Tvorcovia si však skoro uvedomili, že to nie je možné na sto percent. Ak sa chcete presvedčiť, čo z týchto bodov ostalo tvorcom aj v ich súčasnej tvorbe, príďte si pozrieť film Thomasa Vinterberga Komúna dnes o 18.30.

Alan Parker

Sir Alan William Parker je britským režisérom, producentom aj scenáristom. Kariéru začal už ako tínedžer v televíznom prostredí, kde sa venoval réžii reklamných spotov. Po desiatich rokoch práce s reklamou, ktorá bola cenená najmä za kreativitu, začal písať scenáre a režírovať svoje prvé filmy. Jeho tvorba hýri paletou rôznych filmárskych štýlov, ako aj žánrov. Na jednej strane zrežíroval znamenité hudobné filmy, ako napríklad Pink Floyd – The Wall (1982) či The Commitments (1991), ale vyberá si aj dramatické námety založené na skutočných udalostiach – Polnočný Express (1978) alebo Horiace Mississippi (1988). V jeho tvorbe však nájdeme aj horory, trillery alebo rodinné drámy. Parker je držiteľom devätnástich cien Britskej filmovej a televíznej akadémie BAFTA, desiatich Zlatých glóbusov a rovnakého počtu Oscarov! Jeden z výrazných filmov tohto uznávaného tvorcu, spomínaný Polnočný expres, si môžete pozrieť dnes o 16:00 v Kulturparku. Súčasťou projekcie bude aj masterclass, ktorú bude viesť sám režisér. Nie je prečo váhať!

Jan Saudek

Český fotograf Jan Saudek patrí medzi najuznávanejších umeleckých fotografov. Jeho fotografi e majú nezameniteľný rukopis. Fotí najmä v ateliéroch. Predmetom jeho tvorby je žena a jej telo. Spracováva aj motívy jej vzťahu k mužom. Zaujímavé je, že nezobrazuje len ženy chudé, ale aj silnejšie dámy. Chce poukázať na krásu ľudského tela fotením svojich aktov. Mal veľa výstav a natočilo sa o ňom niekoľko dokumentov, ale aj hraných filmov. Film Fotograf, kde si ho zahral český herec Karel Roden, si môžete pozrieť na Art Film Feste už dnes.

(AFF)
Foto: shutterstock