Na vrchol tretej vlny pandémie sa vraj dostaneme až v novembri

Na vrchol tretej vlny pandémie ochorenia COVID-19 sa dostaneme až v novembri. Tvrdí to matematik Richard Kollár, ktorý pravidelne pripravuje predikcie vývoja pandémie, na sociálnej sieti. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský pritom minulý týždeň uviedol, že vrchol tretej vlny nastane v prvej polovici októbra.
„Ešte nedávno sme sa nádejali, že vlna bude kratučká, rýchlo príde a potom rýchlo odíde. Nemôže byť predsa taká veľká ako tá minule, však sme premorení a zaočkovaní. Lenže zďaleka nie všetci. Tisícky nových ľudí sa infikujú každý týždeň, stovky končia v nemocniciach a desiatky už na COVID zomierajú. A to ešte vrchol asi ani nevidíme,” napísal Kollár v úvode svojej predikcie. Dodal, že vlna teraz rastie pomaly, preto bude trvať dlhšie, kým „vylezie na svoj úplný kopec”. Kollár, ktorý pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, zároveň priznáva, že vrchol už môže byť pred nami, ale nič tomu nenasvedčuje.
Jedným z argumentov, ktorý potvrdzuje vyjadrenia Lengvarského, je rastový faktor pozitivity testov. Ten v posledných dňoch ukazuje prudký pokles, ako v prípade PCR testov, tak aj antigénových. To by malo signalizovať vrchol vlny. Avšak, Kollár upozorňuje na to, že spomalenie dynamiky rastu počtu nových pozitívnych testov súvisí najmä so spomalením dynamiky rastu počtu testov celkovo. Preto sa na tento faktor pri posudzovaní ďalšieho priebehu pandémie nedá prihliadať. Dá sa však vychádzať z iných údajov, a to konkrétne z rastového faktoru novoprijatých ľudí v nemocniciach. „Vidíme, že faktory rastu incidencie už celkom dobre sedia s rastom nových hospitalizácií,” doplnil Kollár.
Podľa jeho slov je to dobrá aj zlá správa. Rast je pomalší, to znamená, že vlna sa rozkladá na plytšiu, preto bude zrejme záťaž na vrchole vlny v nemocniciach nižšia. „Do nemocníc by sa tak mali dostať všetci, ktorí to budú potrebovať. Viac ľudí tak zachránime. Zároveň je tu aj zlá správa. Vlna bude pravdepodobne oveľa dlhšia. Pomalší rast znamená viac vzdialený vrchol a aj spomalenie následného poklesu,” predpovedá matematik. Preto sa zrejme až v novembri, dokonca možno až v druhej polovici mesiaca, dostaneme na vrchol tretej vlny. Kollár zároveň pripomenul, že v tom čase už bude polovica európskych krajín fungovať bez opatrení. „To bude presné znázornenie toho, aká je cena za to, že sme sa nezaočkovali tak, ako oni. Zároveň to však hovorí, že súčasné pandemické opatrenia už rast znižujú zrejme dostatočne,” dodal na záver.
Zdroj: (SITA, qq;pla)
Odporúčané články

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.

Prevzatím staveniska sa vo štvrtok 24. júla začne rekonštrukcia a rozšírenie tzv. „esíčka“ na Kavečianskej ceste. Úsek je dlhodobo najproblémovejším a nejnehodovejším miestom na celej tejto komunikácii z Košíc do Kavečian a späť.

Ako na sociálnej sieti informovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach, do výbavy im pribudla špičková ponorka typu Deep Trekker so sonarom.