„Zaklínačka” detí zbožňuje pečeného zajaca od mamičky

Dnes sa v holandskom Amsterdame začínajú 23. majstrovstvá Európy v atletike. Zúčastní sa na nich takmer 1500 pretekárov z 50 krajín. Jedna z najskúsenejších atlétok v slovenskej výprave je v Košiciach žijúca 35-ročná trojskokanka Dana Velďáková, ktorej cieľom bude miesto v prvej osmičke. Ešte pred odletom na európsky šampionát sme Danku vyspovedali na prevažne nešportové témy.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovkyňa?

Pravdepodobne by som sa venovala detičkám. Tie nás spolu so sestrou Jankou už dávno fascinujú. Takže buď by som si zriadila nejakú školu či škôlku alebo by som deti trénovala, hrala sa s nimi a zároveň ich aj učila. V košickej atletike sa blýska na lepšie časy, verím preto, že po skončení športovej kariéry sa vrátim do Košíc a budem sa môcť podieľať na rozvoji atletiky v našom meste vďaka práci s mládežou.

Kto bol vaším športovým vzorom?

Na začiatku mojej kariéry určite britský trojskokan Jonathan Edwards. Teraz už nemám žiaden športový vzor. Všímam si však výsledky všetkých slovenských športovcov. Teším sa z každého ich úspechu a je mi ľúto každého ich neúspechu.

Na čo najviac utrácate?

Snažím sa nerozhadzovať peniaze. Keď ich už míňam, tak je to vždy po skončení sezóny na dovolenku alebo regeneračný pobyt. Spomedzi bežných drobností najčastejšie utrácam na kávičky a dobré jedlo. Najlepšie ale varí moja mamka, spolu so sestrou máme najradšej, keď nám pripraví skvelého pečeného zajaca s kyslou kapustou a domácou knedľou.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

Áno, pamätám. Vyrastali sme v obci Pača v rožňavskom okrese, naháňali sme sa po lúkach, hrávali sme sa rôzne hry. Bola to krásna detská láska, keď sme ešte nič neriešili…

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

Najradšej mám dve miesta. V španielskom Benidorme sme boli na sústredení so sestrou a trénerom Radoslavom Dubovským možno aj dvadsaťkrát. Roky to bolo stabilné miesto našich tréningových pobytov. Mali sme tam výborné podmienky na trénovanie, krásnu pláž, boli tam milí a ústretoví ľudia. Prestali sme tam chodiť, keď to v tomto stredisku začalo upadať z hľadiska podmienok na trénovanie. Naším novým obľúbeným miestom sa stal juhoafrický Potchefstroom. Všetko je tam fantastické, nedá sa to naozaj s ničím porovnať. Skvelé fitness centrum, tartanový a trávnatý ovál, výborná regenerácia, krásne prostredie i krajina a ešte lepší ľudia. Nikde sme sa necítili lepšie. A nikdy v živote sa už určite nevrátim do Tuniska. Boli sme tam na prvej väčšej rodinnej dovolenke s našimi rodičmi a krstniatkami. Hotel bol o ničom, strava zlá, naše dve krstniatka Sandra a Kilian mali aj zdravotné problémy, jedno z nich dokonca skončilo v nemocnici.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

Už veľmi dlho ma volajú Velďačka.

Ako si najlepšie oddýchnete?

S priateľmi na kávičke, keď si môžeme len tak pokecať. A najradšej relaxujem v spoločnosti detičiek. Všade, kde sú, sa cítim výborne.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

Ľudská hlúposť a závisť.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopná?

Mne aj sestre naši známi hovoria, že sme „zaklínačky“ detí, že každé dieťa sa pri nás upokojí a stále sa smeje. Možno deti cítia, že ich tak zbožňujeme. Nemyslím si, že som v niečom absolútne neschopná. Viem sa o seba postarať, nemám problém niečo uvariť alebo opraviť.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

Nič by som na sebe nemenila. A kto nie je so mnou spokojný, tak má smolu, lebo ja som so sebou spokojná. Snažím sa robiť všetko na sto percent a aj keď to nejde, nevzdávam sa a bojujem, až kým sa mi podarí splniť cieľ alebo úlohu, ktorú si stanovím. Niekedy to nejde, ale ani to ma neodradzuje.

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

Nemám žiadneho umelca, ktorého by som príliš obdivovala. Ak však máme so sestrou Jankou čas, radi zájdeme v Košiciach do divadla. Máme tam obľúbeného herca Juraja Zetyáka.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

Cením si všetky postupy na vrcholné podujatia, pred ktorými som musela splniť ťažké nominačné kritériá. Veľkú hodnotu majú pre mňa obe bronzové medaily z halových majstrovstiev Európy, no a vážim si aj všetky účasti na olympijských hrách. Tohtoročné augustové v brazílskom Riu de Janeiro budú už tretie v mojej kariére. Majstrovstvá sveta a olympiáda sú tou najväčšou motiváciou, pre ktorú podstupujem tréningovú drinu. Sklamané sme boli spolu so sestrou Jankou po našej prvej olympiáde v roku 2008 v Pekingu. Obe sme tam mali v kvalifikácii zhodne tri neplatné pokusy, mrzelo nás to, ale omnoho horšie to bolo po našom návrate domov, keď nás rozdupali v médiách, načo sme na olympiádu vôbec cestovali.

Dana Velďáková - reprezentantka Slovenska v trojskoku

Narodila sa 3. júna 1981 v Rožňave. Je o desať minút staršia od svojho dvojčaťa - sestry Jany.  Je členkou VŠC Dukla Banská Bystrica, ale od gymnaziálnych čias má domov v Košiciach.  Jej trénerom je Košičan Radoslav Dubovský.  Zúčastnila sa na OH v Pekingu 2008 a Londýne 2012.   Šesťkrát štartovala na majstovstvách sveta (Helsinki 2005, Osaka 2007, Berlín 2009, Dägu 2011, Moskva 2013, Peking 2015), päťkrát na majstrovstvách Európy (Mníchov 2002, Göteborg 2006, Barcelona 2010, Helsinki 2012, Zurich 2014), na štyroch halových svetových a siedmich európskych šampionátoch.  V Turíne 2009 a v Paríži 2011 prežila na halových majstrovstvách Európy vrchol kariéry vďaka zisku bronzu v trojskoku.  V roku 2008 ukončila vysokoškolské štúdium v odbore financie, bankovníctvo, investovanie na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Momentálne študuje na Filozofickej fakulte Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo so špecializáciou na atletiku.      

Foto: archív dv, sita