Košický krajský sudca rozhodoval o rozsudku príbuzného. Nezákonne

Košickí krajskí sudcovia nevylúčili svojho kolegu z rozhodovania o odvolaní proti rozsudku, ktorý vydal jeho zať. Podľa Najvyššieho súdu nepochopili, čo je nestrannosť sudcu.        

V roku 2013 nezisková mimovládna organizácia Transparency International Slovensko zmapovala štruktúru rodinných vzťahov medzi slovenskými sudcami. Zistila, že rekordérom v počte príbuzenstiev je Krajský súd v Košiciach.

Zo 69 jeho sudcov malo v tom čase rodinný vzťah k inému sudcovi či zamestnancovi súdu 22 z nich, niektorí aj k viacerým. Mimovládka upozorňovala, že príbuzenstvá spájajú aj košický krajský súd a jemu podriadené okresné súdy.

Vedenie krajského súdu vtedy odmietalo výhrady, že to môže skomplikovať konania, ak sa stane, že okresný sudca vydá rozhodnutie a v odvolacom konaní na krajskom súde vec pripadne jeho príbuznému.

Žiaden problém?  

“Pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch nemôže vzniknúť žiaden problém so zaujatosťou a nestrannosťou sudcov, keďže zákon vylučuje rozhodovanie príbuzným sudcom v odvolacom konaní,” tvrdila hovorkyňa košických súdov Marcela Gálova denníku Korzár.

Teraz je aj na papieri potvrdené, že hustá rodinná sieť medzi košickými sudcami problémom je, predlžuje konania a dokonca môže viesť k nezákonným rozsudkom.

Najvyšší súd v júli rozhodol o prípade, v ktorom Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach právoplatne odsúdili ženu za pokus o poisťovací podvod. Dopustiť sa ho mala tak, že vo svoj prospech zmenila zmluvu o životnom poistení partnera, ktorý bol po ťažkom úraze.

Na okresnom súde ju v roku 2013 uznal vinnou sudca Milan Husťák. Jej odvolanie o sedem mesiacov zamietol a rozsudok potvrdil senát krajského súdu pod vedením sudcu Karola Kučeru.

Právo na nestranného sudcu  

Odsúdená sa v roku 2015 náhodne dozvedela, že Kučera je svokor Husťáka a starý otec jeho syna. Proti právoplatnému rozsudku podala dovolanie, v ktorom tvrdila, že Kučera mal byť pre zaujatosť z rozhodovania jej veci vylúčený. Poukazovala na to, že podľa ústavy má každý právo na to, aby jeho vec bola prejednaná nestranným súdom.

Najvyšší súd jej dal za pravdu. Dospel k záveru, že uznesením krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvinenej. Princíp nestrannosti súdov pritom vyložil tak, že nespočíva len v tom, či sa sudca subjektívne cíti zaujatý alebo nie, ale podstatné sú objektívne skutočnosti, ktoré vrhajú pochybnosti na jeho nestrannosť v očiach strán konania a verejnosti.

“Z toho hľadiska nezáleží na subjektívnom pocite sudcu. Rodinný vzťah medzi sudcom súdu druhého stupňa a sudcom súdu prvého stupňa spočívajúci vo vzťahu svokor – zať alebo starý otec detí svojho zaťa je natoľko blízky, že oprávnene môže vyvolať pochybnosť o nestrannosti procesne činného sudcu, a tiež súdneho konania a rozhodnutia ako takého,” napísal sudca Najvyššieho súdu Martin Bargel.

Sudca zaujatosť oznámil 

Dodal, že verí, že Kučera rozhodol o odvolaní proti rozsudku vydanom jeho zaťom “vnútorne odosobnený od rodinného vzťahu”, ale podľa neho to nestačí, lebo “neprešiel objektívnym testom nestrannosti”.

Najvyšší súd pritom vzal do úvahy,  že Kučera, keď mu bola vec predložená, oznámil svoju zaujatosť. Iný senát krajského súdu ale rozhodol, že nie je zaujatý a z konania ho nevylúčil.

Predseda Krajského súdu v Košiciach Imrich Volkai odpísal, že nemôže na základe výkladu Najvyššieho súdu nijako usmerniť sudcov,  ako majú v otázke svojej nestrannosti alebo svojich kolegov postupovať.

Riešili to všetci 

“Riešenie je úplne mimo kompetencií predsedu krajského súdu, ktorému zákon zakazuje zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu. Akékoľvek usmernenie alebo opatrenie predsedu vydané pre odvolacie senáty by bolo protizákonným zásahom do ústavnej zásady zákonného sudcu a porušením zákonnej úpravy o riadení a správe súdov,” uviedol Volkai s tým, že túto problematiku riešilo aj trestnoprávne kolégium, teda všetci trestní sudcovia súdu.

(Celé stanovisko pripájame na koniec článku.)

Podľa posledných údajov je na košických okresných súdoch jedenásť sudcov, ktorí majú príbuzného na nadriadenom krajskom súde. Počet môže byť ešte vyšší, lebo sudcovia v majetkových priznaniach, kde sú povinní od roku 2010 uviesť blízke osoby, niekedy priznávajú len príbuzných v priamom rade, súrodencov a manžela, ale napríklad švagra či svokra nie.

Oslabí sa náhodné prideľovanie spisov, varuje Transparency      

Projektový koordinátor Transparency International Slovensko Samuel Spáč hovorí, že u nás sudcovia často zabúdajú na takzvanú teóriu zdania, teda že nie len musia byť nezávislí, ale musia sa tak aj javiť. Podľa neho preto, ak sa necítia zaujatí, často nevidia dôvod na odstúpenie od prípadu.

Upozorňuje, že husté rodinné prepojenia dvoch súdnych inštitúcií vedie k naťahovaniu konaní námietkami zaujatosti a k ohrozeniu dôvery v nezávislosť súdov. Iný problém podľa neho vznikne,  aj  keď sudcovia s príbuzenstvom budú z konania vylučovaní. V takom prípade totiž klesne počet odvolacích senátov, ktoré môžu vec prejednať, a bude dochádzať  k znižovaniu efektívnosti náhodného prideľovania spisov.

“Je tak potrebné popretŕhať regionálne väzby. Riešením je jednotný výberový proces na úrovni celého Slovenska a potom prideľovanie úspešných uchádzačov na súdy tak, aby nedochádzalo k takýmto konfliktom,” navrhuje Spáč.

Foto: Veronika Janušková