Greenpeace Slovensko žiada plnú zopovednosť vlastníkov jadrových zariadení

Bratislava 18. septembra (TASR) – Novonavrhovaný limit občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu vo výške 300 miliónov eur považuje mimovládna organizácia Greenpeace Slovensko za nedostatočný. Obáva sa, že v konečnom dôsledku môže neúmerne zaťažiť štátny rozpočet a peňaženky občanov. Požaduje preto plnú zodpovednosť vlastníkov jadrových elektrární a ich dodávateľov. Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD) predložil 25. augusta do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu. Zvyšuje ručenie prevádzkovateľa zo súčasných 75 miliónov na 300 miliónov eur. Greenpeace Slovensko návrh uvítala, ale nie je spokojná s novonavrhovaným poistným stropom. Na legislatívnu iniciatívu zareagovala podaním pripomienky. Podľa organizácie sú prípadné zvyšné škody na pleciach ľudí a štátneho rozpočtu. Prepočítala, že ľudia by v prípade vážnej havárie a straty nehnuteľností v hodnote desiatok tisíc eur mali garantovanú kompenzáciu iba niekoľko sto eur. Koordinátor energetickej kampane Greenpeace Slovensko Pavol Široký tvrdí, že takto nastavená zodpovednosť za jadrovú škodu odpovedá napríklad tomu, že by ročné povinné poistenie motorového vozidla bolo iba 20 centov. Jadrová energetika je tak neustále zvýhodňovaná proti iným oblastiam nášho hospodárstva,” domnieva sa Široký. Mimovládna organizácia poukázala na to, že ekonomické škody pri závažnej havárii v jadrových zariadeniach môžu byť vysoké. V prípade fukušimskej havárie sa podľa organizácie odhadujú už na 250 miliárd USD a škody spôsobené haváriou atómovej elektrárne v Černobyle prekračujú 700 miliárd USD. To Greenpeace Slovensko porovnala z rozpočtom Slovenska na tento rok, ktorý je v prepočte 22,53 miliardy USD. Podobná havária ako vo Fukušime by tak spôsobila škody na úrovni 11 štátnych rozpočtov Slovenska, konštatuje vo svojej tlačovej správe. Greenpeace Slovensko vytkla návrhu ÚJD aj ďalšie veci. Okrem toho, že podľa nej nerieši plnú zodpovednosť prevádzkovateľa a jeho dodávateľov, nerieši ani rýchlu a serióznu distribúciu kompenzácií ani financovanie dlhodobých následkov prípadnej jadrovej havárie. Slovensko už pritom má skúsenosti s likvidáciou havarovanej elektrárne Jaslovské Bohunice A1, ktorej vyraďovanie doposiaľ stálo viac ako 450 miliónov eur, a to nie je konečná suma. Už len táto suma je vyššia, ako je v navrhovanom zákone,” doplnila hovorkyňa organizácie Miroslava Ábelová. kos zll