Nový návrh klimatickej dohody vyzýva vlády na urgentné kroky v boji proti klimatickej zmene

Nový návrh dohody z klimatickej konferencie COP26 v škótskom Glasgowe vyzýva vlády na urgentné kroky v boji proti klimatickej zmene. Od krajín žiada, aby predstavili svoje plány na masívne zníženie emisií skleníkových plynov do budúcoročného samitu, na rozdiel od doterajších piatich rokov, a posilnili svoju podporu chudobnejších štátov bojujúcich so zmenou klímy. Zároveň však zmierňuje záväzky na používanie uhlia a ďalších fosílnych palív. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Dohodu musia na samite schváliť všetky štáty. Rokovania by mohli trvať do piatka noci aj dlhšie.

Klimatická konferencia Organizácie Spojených národov (OSN) je vnímaná ako kľúčová pre obmedzenie najhorších následkov globálneho otepľovania. Generálny tajomník OSN António Guterres však v piatok uznal, že COP26 pravdepodobne nedosiahne svoje ciele. Ako tiež podotkol, cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou, čo by mohlo zabrániť najhorším dôsledkom klimatickej zmeny, je na „podpore života“. Na splnenie tohto cieľa je potrebné znížiť globálne emisie o 45 percent do roku 2030 a na nulu do roku 2050.

Návrh je už druhou verziou dohody, ktorú na klimatickej konferencii zverejnili tento týždeň. Vlády a zástupcovia rokovali o podrobnostiach prvého návrhu od jeho zverejnenia v stredu. Kľúčovým problémom je financovanie boja proti klimatickej zmene, a teda peniaze, ktoré bohatšie štáty sľúbili chudobnejším krajinám na boj proti zmene klímy. Táto otázka je kontroverzná, pripomína BBC, keďže za väčšinu emisií skleníkových plynov sú zodpovedné rozvinuté krajiny, no rozvojové krajiny čelia najhorším dôsledkom klimatickej zmeny.

Na konferencii už padlo viacero sľubov. Spojené štáty a Čína sa dohodli na spolupráci v obmedzovaní globálneho otepľovania, viac ako 100 svetových lídrov sa zaviazalo k ukončeniu a zvráteniu odlesňovania do roku 2030, USA a EÚ predstavili globálne partnerstvo na obmedzenie emisií metánu do roku 2030, viac ako 40 krajín, nie však najväčší používatelia Čína a USA, sa zaviazalo k odklonu od uhlia a tiež odštartovala nová aliancia za ukončenie využívania ropy a zemného plynu. Tiež pribudlo aj niekoľko nových finančných balíkov pomoci pre rozvojové krajiny, hoci podľa mnohých to stále nie je dosť.

(SITA, dm;ns)