Samit v Glasgowe skončil kompromisom v otázke používania uhlia a fosílnych palív
Takmer 200 krajín v sobotu dosiahlo kompromis v otázke boja proti globálnemu otepľovaniu, z textu dohody, ktorá je výsledkom klimatického samitu Organizácie Spojených národov (OSN) však na poslednú chvíľu vypadol jednoznačný záväzok ukončiť používanie uhlia a fosílnych palív na výrobu elektrickej energie. Domáce politické a ekonomické priority opäť zabránili štátom prihlásiť sa k rýchlemu a rozsiahlemu znižovaniu emisií, ktoré je podľa vedcov nevyhnutné, ak sa má otepľovanie udržať pod kritickou úrovňou, informuje agentúra AP. OSN si stanovila tri kritériá, ktoré by podľa nej zabezpečili úspešný výsledok samitu, po dvoch týždňoch rokovaní v škótskom Glasgowe však nevznikla zhoda ani na jednom z nich.
Svetová organizácia požadovala konkrétny záväzky znížiť do roku 2030 emisie oxidu uhličitého o polovicu, finančne podporiť chudobnejšie krajiny sumou 100 miliárd amerických dolárov (USD) a zabezpečiť, aby podstatná časť tejto pomoci smerovala na podporu zvládnutia najhorších dopadov klimatickej zmeny.
„Tieto ciele sme na tejto konferencii nedosiahli,“ priznal generálny tajomník OSN António Guterres. Samit napriek tomu podľa neho priniesol „určité základné stavebné kamene pre pokrok“. Podľa vyjednávačov dohoda, hoci s ťažkosťami, zachová ciel obmedziť do konca storočia oteplovanie planéty na 1,5 stupňa Celzia.
Záväzok postupne ukončiť dotácie uhlia a fosílnych palív sa do záverov samitu nedostal pod tlakom Indie. Tamojší minister životného prostredia Bhupender Jádav v sobotu vyhlásil že v kľúčových otázkach neexistuje zhoda a bohaté krajiny obvinil „z neudržateľného životného štýlu a nehospodárnej spotreby“, čo spôsobuje globálne otepľovanie. Rozvojové krajiny majú právo „na zodpovedné využívanie fosílnych palív“, povedal minister.
(SITA, ku)
Odporúčané články
Deviata celoslovenská pacientska konferencia Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) v Bratislave (14.-15. novembra 2025) spojila pacientov so zástupcami ministerstva, parlamentného výboru pre zdravotníctvo, zdravotných poisťovní, poskytovateľov a akademickej obce. Vyvrcholením podujatia bolo tradičné slávnostné udeľovanie ocenení Môj lekár, Moja sestra.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Dobrovoľnícke podujatie „Príbehy evanjelického cintorína – ožívajúca záhrada pamäte“ bolo zaradené medzi tri najinšpiratívnejšie podujatia Slovenska za rok 2024.

