Šancu podporiť ekonomiku rýchlejším čerpaním zdrojov EÚ podľa analytika nevyužívame
Slovensko nevyužíva šancu podporiť pandémiou oslabenú ekonomiku a znížiť tlak na domáce verejné financie rýchlejším čerpaním eurofondov. A to napriek tomu, že Európska únia vyšla v ústrety pandémiou zasiahnutým ekonomikám uvoľnením podmienok využívania finančných prostriedkov zo spoločného rozpočtu. Analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj v tejto súvislosti informoval, že eurofondové výdavky v oblastiach ako regionálny rozvoj, infraštruktúra, či vzdelávanie a veda stagnovali.
„Významnejšia aktivita bola evidovaná len pri financovaní udržania zamestnanosti (kurzarbeit) a v garančných schémach pre úverovanie firiem,“ uviedol Labaj. Otváranie ekonomiky a ani úsilie vlády čerpať eurofondy rýchlejšie podľa neho zatiaľ zmenu nepriniesli. Po odznení vplyvu pandemických výdavkov sa eurofondy spomalili a v treťom štvrťroku tohto roka dokonca medziročne klesli pri slabom čerpaní vo väčších infraštruktúrnych projektoch, vrátane životného prostredia, či pri projektoch regionálneho rozvoja, elektronizácie verejnej správy a podpory výskumu a inovácií. „Tento vývoj zatiaľ nezastavili ani administratívne opatrenia vlády na urýchlenie čerpania,“ upozornil analytik NBS.
Napriek doteraz nevyužitej šanci podľa neho príležitosť pomôcť ekonomike a zvýšiť jej odolnosť voči šokom cez eurofondy pretrváva. Očakáva, že postupným prechodom do „normálu“ bude ustupovať vplyv protipandemických projektov podpory zamestnanosti, podnikania a zdravotníctva a zároveň sa bude zvyšovať aktivita v ostatných oblastiach s cieľom stihnúť vyčerpať európske prostriedky do konca roku 2023. Dovtedy je potrebné využiť zdroje EÚ z programového obdobia 2014 až 2020.
„Do perspektívy vstupujú aj nové zdroje z programového obdobia 2021 – 2027 a ďalšie iniciatívy EÚ, najmä investície z plánu obnovy do digitalizácie, nízkouhlíkovej ekonomiky, vzdelávania a efektívnejšieho fingovania verejných služieb,“ poznamenal Labaj. Spolu s investíciami by sa podľa neho mali prijímať aj potrebné reformy, ktoré by smerovali k lepšej tvorbe a prerozdeľovaniu hodnôt v ekonomike. „V opačnom prípade efekt fondov EÚ môže byť krátkodobý a málo účinný, resp. negatívny, ak si navykneme žiť z prostriedkov únie,“ dodal analytik NBS.
(SITA, be;su)
Odporúčané články
Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v gastrosektore neprinieslo očakávaný efekt. Ceny v reštauráciách a stravovacích zariadeniach, naopak, pokračovali v raste a dokonca prekonali tempo celkovej inflácie. Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) upozorňujú, že zníženie DPH, ktoré malo spotrebiteľom priniesť lacnejšie jedlo, sa do konečných cien vôbec nepremietlo.
Slovenská republika získala 8 % zo zdrojov, ktoré boli v rámci výzvy z CEF k dispozícii pre všetkých 27 európskych krajín. 135 miliónov eur z prostriedkov CEF rezort dopravy rozdelil medzi Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK), Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) – na projekty, ktoré prispejú k modernizácii tratí aj vozidiel, k zvýšeniu bezpečnosti a efektívnosti železničnej dopravy na Slovensku.
Úverová aktivita domácností na Slovensku zostáva silná a podľa novembrovej správy o finančnej stabilite Národnej banky Slovenska (NBS) pokračuje rastový trend hypoték aj spotrebiteľských úverov. Hypotekárny trh ťaží z priaznivej kombinácie faktorov. Úrokové sadzby pomaly klesajú, nezamestnanosť sa drží blízko historických miním a ceny bývania naďalej medziročne rastú. Banky potvrdzujú, že práve zlepšenie dopytu je hlavným motorom oživenia.
