Šancu podporiť ekonomiku rýchlejším čerpaním zdrojov EÚ podľa analytika nevyužívame

Slovensko nevyužíva šancu podporiť pandémiou oslabenú ekonomiku a znížiť tlak na domáce verejné financie rýchlejším čerpaním eurofondov. A to napriek tomu, že Európska únia vyšla v ústrety pandémiou zasiahnutým ekonomikám uvoľnením podmienok využívania finančných prostriedkov zo spoločného rozpočtu. Analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj v tejto súvislosti informoval, že eurofondové výdavky v oblastiach ako regionálny rozvoj, infraštruktúra, či vzdelávanie a veda stagnovali.
„Významnejšia aktivita bola evidovaná len pri financovaní udržania zamestnanosti (kurzarbeit) a v garančných schémach pre úverovanie firiem,“ uviedol Labaj. Otváranie ekonomiky a ani úsilie vlády čerpať eurofondy rýchlejšie podľa neho zatiaľ zmenu nepriniesli. Po odznení vplyvu pandemických výdavkov sa eurofondy spomalili a v treťom štvrťroku tohto roka dokonca medziročne klesli pri slabom čerpaní vo väčších infraštruktúrnych projektoch, vrátane životného prostredia, či pri projektoch regionálneho rozvoja, elektronizácie verejnej správy a podpory výskumu a inovácií. „Tento vývoj zatiaľ nezastavili ani administratívne opatrenia vlády na urýchlenie čerpania,“ upozornil analytik NBS.
Napriek doteraz nevyužitej šanci podľa neho príležitosť pomôcť ekonomike a zvýšiť jej odolnosť voči šokom cez eurofondy pretrváva. Očakáva, že postupným prechodom do „normálu“ bude ustupovať vplyv protipandemických projektov podpory zamestnanosti, podnikania a zdravotníctva a zároveň sa bude zvyšovať aktivita v ostatných oblastiach s cieľom stihnúť vyčerpať európske prostriedky do konca roku 2023. Dovtedy je potrebné využiť zdroje EÚ z programového obdobia 2014 až 2020.
„Do perspektívy vstupujú aj nové zdroje z programového obdobia 2021 – 2027 a ďalšie iniciatívy EÚ, najmä investície z plánu obnovy do digitalizácie, nízkouhlíkovej ekonomiky, vzdelávania a efektívnejšieho fingovania verejných služieb,“ poznamenal Labaj. Spolu s investíciami by sa podľa neho mali prijímať aj potrebné reformy, ktoré by smerovali k lepšej tvorbe a prerozdeľovaniu hodnôt v ekonomike. „V opačnom prípade efekt fondov EÚ môže byť krátkodobý a málo účinný, resp. negatívny, ak si navykneme žiť z prostriedkov únie,“ dodal analytik NBS.
(SITA, be;su)
Odporúčané články

Slovensko má podľa aktuálnych údajov Eurostatu druhú najvyššiu infláciu v eurozóne. V júli dosiahla medziročná inflácia 4,5 %, vyššia bola len v Estónsku, a to 5,6 %. Rovnakú infláciu malo Chorvátsko. Ceny na Slovensku v júli vzrástli oproti predchádzajúcemu mesiacu o 0,2 %, čo podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša znamená, že v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 4,5 %. V júni bola inflácia na úrovni 4,6 %.

Ceny nehnuteľností v polovici roka 2025 napriek slabnúcej ekonomike ďalej rastú, medzi štvrťrokmi vzrástli o 2,9 percenta. Vyplýva to z aktuálnej správy analytika Národnej banky Slovenska Romana Vrbovského. Podľa nej ceny bytov aj rodinných domov dosiahli nové historické maximá. „Regióny cenovo dobiehali Bratislavu, ktorá vystrelila na začiatku roka. Najvyšší rast sme zaznamenali v Prešovskom a Nitrianskom kraji,” uviedol.

Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) pripravuje podľa našich informácií novú emisiu zelených dlhopisov pod názvom Voda Spieva II. Ide o projekt, ktorý by mohol priniesť nové investičné príležitosti na Slovensku. Na rozdiel od predchádzajúcej, úspešnej emisie Voda Spieva I, určenej výhradne pre mestá a obce – akcionárov VVS, by sa pripravovaná emisia mohla otvoriť aj širokej verejnosti. Informoval o tom zdroj redakcie, ktorý nechcel byť menovaný.