Podmienečné prepustenie je krokom k humánnejšiemu väzenstvu, neznamená však koniec trestu

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu je krokom k humánnejšiemu väzenstvu, neznamená však koniec trestu. V tlačovej správe to konštatuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Podľa zboru by trest odňatia slobody mal byť vždy poslednou voľbou pri ukladaní trestných sankcií. Je možné ho nahradiť alternatívami, medzi ktoré patrí trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, respektíve podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.

„Podľa Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,” zdôrazňuje ZVJS. Poukazuje pritom na výsledky výskumu, ktorý uskutočnila Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci so zborom.

Z výsledkov podľa ZVJS vyplýva, že aj napriek klesajúcej krivke kriminality na Slovensku, počet odsúdených vo výkone trestu neklesá rovnakým tempom. „Podľa odborníkov to môže byť hypoteticky spôsobené dvomi faktormi, pričom jedným z nich je dĺžka nariadených trestov a druhým nižší počet podmienečne prepustených osôb,” uvádza zbor.

Osoby, ktoré žiadajú o podmienečné prepustenie, musia podľa ZVJS vykonať takú časť uloženého trestu odňatia slobody, akú stanovuje zákon. „Tí, ktorí sú podmienečne prepustení, musia ale naďalej plniť povinnosti, ktoré im boli uložené, napríklad zdržať sa požívania alkoholu, vyhnúť sa kontaktu s určenými osobami, zúčastniť sa určených programov, musia navštevovať probačného úradníka a v prípade porušenia niektorej z uložených povinností im môže byť nariadený návrat do väzenia,” uvádza zbor.

O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje podľa ZVJS súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí.

„Avšak o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin, po výkone polovice trestu, súd rozhoduje podľa zákona len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva. Takýto návrh riaditeľ ústavu spracuje, len ak odsúdený splnil zákonom stanovené podmienky. Ide o podmienky súvisiace s osobnosťou odsúdeného,” uvádza zbor.

Podmienky súvisiace s plynutím času, teda dobou výkonu trestu odňatia slobody, sú podľa ZVJS naviazané na typovú závažnosť trestného činu, respektíve od 1. januára 2019 aj „väzenskú“ minulosť odsúdeného. „Poslednú skupinu podmienok, ktoré oprávnený orgán pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení posudzuje, tvorí spôsob výkonu trestu odňatia slobody a možnosti technickej kontroly – elektronického monitorovania podmienečne prepusteného, ktoré je obligatórnou súčasťou podmienečného prepustenia po polovici výkonu trestu odňatia slobody u odsúdených vykonávajúcich trest odňatia slobody za zločin,” uvádza ZVJS. Súd, ktorý rozhoduje o podmienečnom prepustení, vychádza z hodnotení, ktoré spracuje ústav, v ktorom odsúdený vykonáva svoj trest, pričom sa zohľadňuje aj miera nebezpečenstva väznenej osoby pre spoločnosť.

„Hodnotenia ale nezahŕňajú len schopnosť návratu do spoločnosti či možnosti opätovného zlyhania na slobode, ale aj správanie odsúdeného za mrežami, jeho zapájanie sa do aktivít a plnenie programu zaobchádzania,” zdôrazňuje zbor.

Moderné väzenstvo sa podľa ZVJS snaží čo najviac priblížiť životu mimo väzenských múrov. „Avšak samotný výkon trestu musí spĺňať svoj účel a je ovplyvnený väzenskými podmienkami. Mnohokrát ale môže negatívne pôsobiť na väznené osoby najmä izolácia a vplyv iných väznených osôb, čomu by sa v prípade alternatívnych trestov dalo vyhnúť,” dodal zbor.

Zdroj: (SITA, sa;DSe)