SLK žiada prijatie zákona o trestnej zodpovednosti za napadnutie zdravotníckych pracovníkov
Slovenská lekárska komora (SLK) žiada z dôvodu stupňujúcej sa agresivity ľudí, minimálne do skončenia pandémia koronavírusu, urýchlené prijatie zákona o trestnej zodpovednosti za psychické a fyzické napadnutie lekára, sestry, záchranára a každého zdravotníka. SLK o tom informovala vo štvrtok. Komora zároveň dodala, že aktuálne sú zdravotnícki pracovníci vystavení verbálnym útokom počas svojej práce, no aj vo svojom mimopracovnom čase.
„Zdravotnícki pracovníci stoja aj počas veľmi ťažkej tretej vlny pandémie koronavírusu pri svojich pacientoch, bojujú o ich zdravie a životy. Nepochopenie a nevďak ľudí väčšina našich pracovníkov vie akceptovať, aj keď nás mrzia, trápia, rozčuľujú. Povznesieme sa nad ne, predýchame ich. Nechápeme však agresivitu zdravých ľudí voči nám, pričom mnohí z nich budú zajtra odkázaní práve na našu obetavosť,” uviedla SLK vo svojom stanovisku.
Podľa zákona, ktorý pred pár dňami vyšiel v Zbierke zákonov, sa už nevyžaduje núdzový stav alebo výnimočný stav, postačuje mimoriadny stav (ktorý od začiatku COVIDu pretrváva doteraz) na nariadenie pracovnej povinnosti. Inými slovami, zjednodušil sa proces možného nariaďovania pracovnej povinnosti komukoľvek, netýka sa to len zdravotníckych pracovníkov. „My lekári a zdravotníci pracujeme aj bez toho, aby nám to niekto z parlamentu alebo z iných orgánov štátu pripomínal. Nedostatok lekárov a sestier nemožno nahrádzať príkazmi, ale zlepšením ich pracovných podmienok, ochranou zo strany štátnych orgánov a poskytnutím spravodlivej odmeny za našu prácu,” dodala SLK s tým, aby štát nechal zdravotníkov v pokoji pracovať a hľadal iné cesty na zmiernenie ich boja v prvej línii s koronavírusom.
(SITA, qq;pkl)
Odporúčané články
Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober pri príležitosti 4. výročia vojny na Ukrajine vyjadril hlboký súcit s trpiacimi, ktorých životy poznačila smrť, exodus a zničené domovy.
Pri požiari rodinného domu v obci Kalša zasahovali profesionálni aj dobrovoľní hasiči niekoľko hodín. Na mieste udalosti pracovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru zo staníc v Bidovciach a Košice – Teplárenská, ktorým asistovali aj dobrovoľné jednotky z okolitých obcí.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
