V súčasnosti existujú len malé alebo žiadne postihy trestných činov neoprávneného používania dronov

V súčasnosti existujú len malé, respektíve žiadne postihy pre páchateľov trestných činov neoprávneného používania bezpilotného lietadla. Rezort vnútra to konštatuje v Stratégii ochrany pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel v oblasti kritickej infraštruktúry, ochrany súkromia, neoprávneného monitorovania objektov štátneho záujmu, ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo narušenia bezletových zón na území SR. Zároveň podľa ministerstva nie je kodifikovaná ani osobitná trestnoprávna zodpovednosť prevádzkovateľa takzvaného dronu za porušenie právnych predpisov.
„Na tento účel je potrebné implementovať do Trestného zákona nové skutkové podstaty trestných činov spáchaných napríklad použitím bezpilotných lietadiel, či lietaním v zakázaných alebo obmedzených priestoroch, a to úmyselnou a nedbanlivostnou formou zavinenia,” uvádza sa v dokumente. Takáto potreba podľa rezortu vnútra vyvstáva hlavne v súvislosti s prípadmi nedovoleného narušenia zakázaných, alebo obmedzených vzdušných priestorov prvkov kritickej infraštruktúry, alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, kde nedovolené narušenie môže viesť k ohrozeniu bezpečnosti SR, alebo k ohrozeniu zdravia a životného prostredia.
Stratégia tiež konštatuje, že za najzávažnejší problém na úseku boja proti neoprávnenému používaniu bezpilotných lietadiel možno považovať nedostatočné a v mnohých prípadoch úplne chýbajúce technické zabezpečenie bezpečnostných zložiek štátu. „Bezpečnostné zložky štátu celoplošne nedisponujú technickým zariadením na detekciu, rušenie riadiaceho signálu, respektíve na prevzatie kontroly nad riadením bezpilotného lietadla, ani zariadeniami a prostriedkami na efektívne odstránenie neoprávneného použitia bezpilotného lietadla, či elimináciu bezpilotného lietadla, ktoré sa v danom objekte nachádza neoprávnene,” zdôrazňuje dokument.
Ministerstvo vnútra v materiáli konštatuje, že bezpilotné lietadlá sa v súčasnosti pravidelne využívajú napríklad na pašovanie tovaru cez hranicu Slovenska s Ukrajinou. „Na vonkajšej hranici s Ukrajinou je každodenne registrované „zhodenie“ tovaru na územie Slovenskej republiky. Niekedy je to za noc aj desať dodávok,” uvádza sa v dokumente. Nelegálne pašovanie tovaru cez hranicu štátu predstavuje podľa stratégie významnú kriminálnu aktivitu. „Prevažne ide o tabakové výrobky, v menšej miere sú to drogy, alkohol, vzácne nerasty a menšie zbrane,” informuje materiál.
Zdroj: (SITA, sa;DSe)
Odporúčané články

Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od policajnej akcie KOLUMBIA po búrku ktorá zasiahla východ Slovenska. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.

Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia modernizácie električkovej trate na sídlisku Nad jazerom po triumf talentovanej vizážistky z Košíc. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.