BRATISLAVA: Projekt cyklomagistrály JURAVA sa blíži k úspešnému koncu
Bratislava 18. septembra (TASR) – Práce na cyklotrase JURAVA, ktorá je spoločným projektom obce Svätý Jur a mestských častí Rača a Vajnory, sa blížia k úspešnému koncu. Stavebné práce sú už takmer vo finálnej fáze. V rámci mestskej časti Rača je výstavba cyklotrasy dokončená, vo Vajnoroch sa dokončuje mostík. V oboch mestských častiach budú ešte v septembri dokončené dopravné značenia. Termín dokončenia cyklotrasy bol predbežne stanovený na 4. októbra a podľa poradcu starostu mestskej časti Vajnory Mária Schwaba (SDKÚ-DS) sa uvažuje o jej slávnostnom otvorení v nedeľu 19. októbra. Podľa Schwaba ide ešte stále o vysoký predtermím ukončenia, pretože dátum realizácie projektu bol v zmluve s dodávateľom diela určený až na 30. november. Kvalita stavby je najdôležitejšia. Chceme veci urobiť poriadne aby boli bezpečné, a nie aby boli vnímané ako politická či volebná kampaň, pretože na tomto projekte pracujeme už skoro šesť rokov,” zdôraznil Schwab. Hovorkyňa mestskej časti Rača Eva Miklánková podotkla, že prípadné práce, realizované po otvorení cyklomagistrály budú už len drobnými úpravami, ktoré nijako neovplyvnia bezpečnosť alebo fungovanie cyklotrasy. Združenie obcí JURAVA vzniklo v roku 2009 a jej cieľom je predovšetkým realizácia projektov pre rozvoj Malokarpatskej oblasti. Cyklomagistrála spájajúca všetky obce s dĺžkou takmer 28 km je ich pilotným projektom. Cyklotrasa v tomto regióne zlepší podmienky pre rozvoj cykloturistiky a ekologickej dopravy. Bratislavčania budú mať možnosť pokračovať na bicykloch z Rače plynule na Svätý Jur a Vajnory bez toho, aby museli križovať štvorprúdovú výpadovku. Na JURAVU by sa chceli napojiť i Pezinok, Modra a či Chorvátsky Grob, mala by byť súčasťou plánovaného nultého okruhu cyklotrasy okolo Bratislavy a zároveň vstupnou bránou do Malokarpatskej cyklomagistrály, ktorá by sa mala tiahnuť po celom východnom úpätí Malých Karpát. Vo Vajnoroch sa tiež chystá jej napojenie na Rakúsko cez Vrakuňu a Cyklomost Slobody v Devínskej Novej Vsi,” priblížil M. Schwab. Na financovaní združenia sa všetci partneri podieľajú pravidelnými ročnými príspevkami podľa počtu obyvateľov. Podľa Schwaba predstavoval v roku 2014 vklad Vajnôr 5356 eur. Na samotnej stavbe sa partneri podieľali približne piatimi percentami nákladov, ktoré si medzi sebou Jur, Rača a Vajnory podelili pomerne podľa dĺžky budovaných úsekov ako i možností jednotlivých rozpočtov. Vajnory celkovo prispeli sumou 20.000 eur, ktorá bola schválená miestnym zastupiteľstvom,” priblížil M. Schwab. Projekt získal nenávratný príspevok z eurofondov vo výške 617.493 eur, pričom náklady na realizáciu predstavujú aktuálne 679.022,60 eura s DPH. Nejde však o posledný projekt tohto združenia. Už pracujeme na JURAVA II – pokračovaní cyklotrasy od mostíka z Vajnôr smer Čierna Voda po hrádzi, okolo letiska až do Vrakune v dĺžke asi deväť kilometrov, spolu s ďalším bezpečným mostom cez Šúrsky kanál od Vajnôr a tiež podjazdom, čím sa odstráni priechod cyklistov cez hlavnú cestu,” dodal M. Schwab. Projekt by mal byť hotový do konca roka a v roku 2015 by združenie chcelo vypísať súťaž na dodávateľa a získalo peniaze na samotnú stavbu. Projekčné náklady M. Schwab odhadol na 750-850.000 eur. eg jk
Odporúčané články
Zoologická záhrada v Košiciach po šiestich dňoch opäť privítala návštevníkov. Uzavretá bola pre rozsiahle škody, ktoré v areáli spôsobila kalamita ťažkého mokrého snehu. Ten priebežne vyvracal stromy v rôznych častiach zoo a znemožnil bezpečný pohyb verejnosti.
Počet pacientov vyžadujúcich dialýzu na Slovensku opäť stúpol. Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že v roku 2024 bolo na pravidelnej dialyzačnej liečbe 4 445 ľudí, čo predstavuje nárast o 2,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Premiér Robert Fico sa vo štvrtok 4. decembra v parlamente vyjadril k odškodneniu pozostalých po tragickom požiari v Mašličkove. Vyhlásil, že na pomoc nevidí dôvod, pričom úmrtie dvoch detí porovnal so zraneniami cestujúcich po vlakových nešťastiach v dôsledku zlyhania ľudského faktora. Salezián Peter Veselský, ktorý roky pracuje s Rómami na Luníku IX, to vníma ako zbytočnú paušalizáciu a poukazuje na nutnosť posudzovania jednotlivých prípadov osobitne.