Na ľudovú nôtu alebo návrat k tradíciám

Vyskúšali sme už kadečo – okrem iného street workout, nákupy v second hande i adrenalínový park. Vrátili sme sa však k niečomu tradičnejšiemu – k ľudovej kultúre v podobe tanca, keďže tanec sprevádzal ľudstvo už od nepamäti. Na pár hodín sme sa stali devami so všetkým, čo k tomu patrí.

Najmä východ Slovenska je známy svojou bohatou ľudovou kultúrou. Spájaním tanca, hudby a tradičných zvykov, ktorými si ľudia aj teraz pripomínajú, ako sa žilo za čias našich starých mám.

Tanečníci z Hornádu

Našu hodinu ľudového tanca sme mali možnosť absolvovať vo folk- lórnom súbore Hornád, ktorý nám ochotne otvoril svoje brány a tréningovú sálu v Kasárňach Kulturparku, kde sa stretávajú na tréningoch.  

„Ja som v tomto súbore, ktorý má už 50-ročnú históriu, od roku 1993. Najprv sa volal Stavbár, potom Dargov a nakoniec v roku 1992 sa premenoval na Hornád. Sme vysokoškolský súbor, takže k nám chodia väčšinou vysokoškoláci na základe konkurzov,“ prezradila vedúca speváckej zložky a zároveň ekonómka v súbore Hornád Ingrid Starcová.

Folklór je diagnóza, musíte ho mať v srdci a cítiť celou svojou bytosťou. Týmto heslom sa riadia všetci v súbore Hornád. A bolo to aj vidno. 

Sedemdesiat sukieň mala

V minulosti sa razila zásada, že čím má žena kyprejšie tvary, tým bola krajšia.  Aby sme sa cítili ako ozajstné devy, tanečníčky nás vyobliekali do nádherných farebných krojov. Obliekanie trvalo približne desať minút. Kroj pozostával z bielych pančušiek, dvoch spodničiek, vrchnej sukne, zástery, košieľky, lajblíka a nechýbal perlový náhrdelník a červené stuhy vo vlasoch. Samotný kroj pochádzal z Parchovian, dedinky v okrese Trebišov a má hodnotu viac ako 200 eur.

Poriadne nás povykrúcali

I keď nám základy ľudového tanca chýbali, rýchlo sa to zmenilo. Mladý kolektív sa nás s úsmevom ujal. Nikdy sme si nemysleli, že správne sa držať a nepopliesť kroky je také náročné. Najmä pri karičke, ktorú sme si vyskúšali ako prvú. Je to typický dievčenský tanec v kruhu.

Okrem karičky a verbungu sa tancuje aj v pároch. Veď vo dvojici to ide predsa len lepšie. Nás chlapci povykrúcali pri rezkom čardáši. Ukázali nám základné kroky a už to išlo samo. Aj keď viacerí sa len smiali popod fúzy, na prvýkrát to nebolo také zlé. Samotné tancovanie bolo však fyzický náročné kvôli množstvu sukieň, ktoré sme mali na sebe oblečené.

Hudba, hraj!

Mnohí ste si možno mysleli, že tanečníci si na tréningoch púšťajú hudbu zo záznamu. Nie je to tak. Vo folklórnom súbore Hornád im skoro na každom tréningu vyhráva živá hudba. Na čele hudobníkov je vždy primáš ľudovej hudby. Je to zvyčajne prvý huslista, ktorý vedie ostatných hudobníkov.

„Primáša nemôže robiť hocikto, musí mať na to charakter a povahu. Musí z neho vyžarovať muzikálnosť a vodcovstvo. Ja som rád, že mňa moji muzikanti počúvajú. Hudbu zároveň študujem, takže ma to baví a som šťastný, keď hrám a koncertujem,“ hovorí primáš Dominik Maniak.

Nie je to len o tanci

Ľudový tanec nie je len o spojení tanca a hudby, ale predovšetkým o tradíciách, ktoré sa súbor Hornád snaží oživiť.  

„Pre mňa to znamená životný štýl. Folklór dokáže ľudí spájať. Je to zároveň láska k tradíciám. Ja som bola jednou z tých, ktoré folklór priviedol k láske, takže pre mňa to znamená veľa,“ vysvetľuje podpredsedníčka súboru Hornád Dušana Nuošková. Tancom ľudia vyjadrovali kedysi prostú radosť zo života a tak je to aj teraz. V súbore Hornád nás fascinovalo, s akým zanietením sa ľudia stretávajú a zdieľajú svoju radosť z tanca. Z jediného tréningu v tomto súbore si odnášame obrovskú skúsenosť, radosť a pozitívnu energiu.

Vzácne skvosty

Byť členom ľudového súboru so sebou obnáša aj starostlivosť o kroje. Tie sú pre každého tanečníka vzácnosťou. Okrem slávnostných krojov z Parchovian, ktoré sme mali na tréningu oblečené my, má súbor mnoho ďalších vzácnych skvostov. V osobitnej miestnosti, krojárni, majú ukryté košele, sukne, spodničky, pančušky, klobúky, mašle, zástery, lajblíky. Prezradili nám, že najvzácnejší kúsok je mužský lajblík z okolia Parchovian. Jeho súčasťou sú gombíky, ktoré sa v dnešnej dobe už nedajú zohnať. Podľa pôvodných starých krojov si pripravujú aj súčasné kroje na vystúpenia. Buď ich dávajú šiť krajčírkam alebo si s niektorými výšivkami pomáhajú aj dievčatá samy.

Barbora Slivková, Veronika Haberová
Foto: bs, vh