Hudba je zbraňou ušľachtilého ducha

Bol 13. apríl 1956. V ten deň zazneli v dvorane hotela Slovan prvé tóny prvého koncertu prvého ročníka Košickej hudobnej jari.

Nik z protagonistov v tom čase nemohol tušiť, aká púť ju čaká. A podľa môjho názoru ani tí najväčší optimisti nepredpokladali, že sa môže dožiť šesťdesiatin…

JARNÝ SVIATOK

Historici uvádzajú, že Košická hudobná jar vznikla zo spoločenskej potreby mať na východe republiky jarný hudobný festival porovnateľný s Bratislavou i Prahou.

Tieto impulzy vychádzali z košickej inteligencie, pre ktorú bola účasť na umeleckých podujatiach samozrejmosťou – patrilo to k bontónu vtedajšej spoločnosti.

Teší ma, že jarný sviatok hudby aj po desaťročiach rôznych peripetií dokazuje svoju životaschopnosť, že v našom meste sa postupne vytvára stále širší okruh ľudí, ktorí nachádzajú v umení krásu, inšpiráciu a relax – občas azda aj únik od každodenných starostí a všednosti.

Máme spolu s bývalými i súčasnými kolegami obrovskú radosť, že festival v priebehu šiestich desaťročí vyrástol v podujatie, bez ktorého si už kultúrny život nášho mesta nedokážeme predstaviť a robí nám na domácej i zahraničnej hudobnej scéne skvelú reklamu.

NAŽIVO

S Košickou hudobnou jarou som spojený od jej 15. ročníka, teda od roku 1970. Vtedy som prišiel do Košíc študovať na konzervatórium.

Nielen koncerty novovzniknutej Štátnej filharmónie Košice ( ŠfK) , ale hlavne vyvrcholenie koncertnej sezóny Košickou hudobnou jarou mi dávalo neopakovateľnú možnosť naživo vidieť a počuť každoročne vynikajúcich svetových umelcov a súbory.

Po štúdiách na Vysokej škole múzických umení som nastúpil do košickej filharmónie na post prvého klarinetistu. Stal som sa teda súčasťou významného telesa i podujatia.

ZMENY

Riaditeľom ŠfK som od roku 1991. V tom čase sme museli rýchlo zareagovať na reálnu spoločenskú situáciu, keď prestávali platiť finančné istoty a nastal pokles záujmu publika o klasické umenie.

Vtedy, v priebehu pár dní, keď 36. ročník KHJ zostal bez organizátora a bez financií, zobrali sme ho bez najmenšieho zaváhania pod krídla Štátnej filharmónie. Okamžite sme rozhodli o zmene termínu Medzinárodného organového festivalu, ktorý bol súčasťou hudobnej jari a presunuli sme ho na jeseň.

Čas potvrdil, že tieto rozhodnutia boli rozumné a praktické.

ÚSKALIA

Príprava jubilejného 60. ročníka prešla cez mnoho úskalí.

Hlavne neistá výška finančnej dotácie ešte v druhej polovici minulého roku nás obmedzovala pri tvorbe dramaturgie a uzatváraní zmlúv s umelcami. To sa neskôr vyriešilo aspoň kompromisne.

Len vďaka dlhoročnej spolupráci a našim kontaktom, ktoré prekračujú bežný profesionálny vzťah, boli viacerí ochotní počkať a podržať nám termíny.

Tak sa nám podarilo získať interpretačné špičky, akými sú svetoznámy klavirista Eugen Indjic, huslistka Sophia Jaffé či operní speváci Štefan Kocán, Miroslav Dvorský, Peter Mikuláš a iní…

ZUŠĽACHŤUJME SA!

Sme tiež radi, že sme zosúladili termíny s našimi špičkovými súbormi – Štátnym komorným orchestrom Žilina a Slovenským filharmonickým zborom, ktorý bude spoluúčinkovať na záverečnom koncerte v 9. Symfónii s Ódou na radosť Ludwiga van Beethovena. V Dome umenia zaznie toto famózne dielo po štrnástich rokoch…

Ozdobou festivalu bude výstava obrazov Vladimíra Kaderu, ktorá zaiste spríjemní chvíle návštevníkom Domu umenia.

Milí milovníci umenia!

Významný lekár, misionár, filozof a výborný muzikant, nositeľ Nobelovej ceny za mier Albert Schweitzer povedal: Hudba je zbraňou ušľachtilého ducha! Zušľachťujme sa!

Váš Július Klein, riaditeľ ŠfK