Slovensku podľa KDH hrozí, že vďaka reforme sa budú slovenskí pacienti radšej liečiť v cudzine
Nežiaducim dôsledkom zdravotníckej reformy môže byť to, že slovenskí pacienti budú za liečbou cestovať do zahraničia. Tvrdí to šéfka zdravotníckeho tímu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Monika Kolejáková. Slovensko sa podľa nej musí pripraviť na násobne vyššie preplácanie zdravotnej starostlivosti.
„Slovensko potrebuje reformu zdravotníctva a nevyužiť ponúkané zdroje z fondu obnovy by bolo nerozumné. Ale musí to byť dotiahnuté a spravodlivé. Reforma v takej podobe, ako bola prijatá, je však vysoko riziková,” uviedla Kolejáková. Pripomenula, že v prípade dlhej čakacej doby alebo nedostupnosti potrebného výkonu na Slovensku má dnes pacient nárok na liečbu v zahraničí. A to buď v slovenských cenách, ak je to pred termínom čakacej lehoty, alebo v zahraničných cenách, ak je to po tomto termíne.
Na túto zdravotnú starostlivosť si zdravotné poisťovne vytvárajú rezervy, pričom rozširovanie výkonov s čakacou lehotou má značný dopad na ich tvorbu. „Ak sa štát nepostará o dostatok personálu, môžeme predpokladať predlžovanie čakacej doby. To môže viesť k systematickému odchodu našich pacientov za ošetrením do zahraničia,” dodala Kolejáková s tým, že peniaze zo zdravotného poistenia tak miesto našich zdravotníkov pôjdu do zahraničia.
Zdroj: (SITA, qq;pla)
Odporúčané články
Modernizácia električkovej trate (MET) na sídlisku Nad jazerom sa už zdarne prehupla do svojej druhej polovice. Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že dodržaný bude aj zmluvný termín ukončenia stavebných prác, ktorý je naplánovaný na prelom júla a augusta.
V Košiciach ukladajú na posledný odpočinok rómskeho kráľa Róberta Botoša. Skonal v nedeľu 15. februára. O jeho úmrtí informovalo Združenie obcí Jekhethane. Ako uviedlo, Botoš bol prvý košický a posledný oficiálne korunovaný rómsky kráľ strednej Európy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
