Únia chce uznať plyn a jadrovú energiu za tzv. zelené zdroje

Európska komisia (EK) navrhla plány označiť niektoré druhy plynu a jadrovú energiu za nízkouhlíkové zdroje energie, ktoré by mali byť súčasťou desaťročia trvajúceho procesu k postupnej klimatickej neutralite. Referuje o tom spravodajský portál BBC.
Komisia v návrhu tvrdí, že plyn a jadrová energia sú kľúčom k prechodu na čistejšiu energiu. Návrh prichádza niekoľko mesiacov po tom, ako sa krajiny na klimatickom samite COP26 v škótskom Glasgowe zaviazali udržať nárast priemerných teplôt na svete „hlboko pod“ dvomi stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
„Je potrebné uznať, že plyn a jadrová energia môžu prispieť k dekarbonizácii hospodárstva únie,“ uvádza sa v návrhu EK. Podľa návrhu by sa za „zelené“ považovali iba plynové a jadrové elektrárne s najvyššími štandardmi. Jadrové elektrárne by tiež museli mať prísne plány likvidácie odpadu. V prípade plynu by mal existovať limit, koľko oxidu uhličitého sa môže uvoľniť na kilowatthodinu vyrobenej energie.
Ak väčšina členských štátov EÚ podporí tento návrh, od roku 2023 to bude súčasťou platnej legislatívy. Jadrovú energiu v rámci EÚ presadzovalo najmä Francúzsko. Naopak, zámer EK označiť plyn a jadrovú energiu za „zelené“ vyvolal kritiku zo strany Nemecka, ktoré je v procese postupného odstavovania jadrových elektrární a v prevádzke ich má už len niekoľko.
Zdroj: (SITA, hb)
Odporúčané články

Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) pripravuje podľa našich informácií novú emisiu zelených dlhopisov pod názvom Voda Spieva II. Ide o projekt, ktorý by mohol priniesť nové investičné príležitosti na Slovensku. Na rozdiel od predchádzajúcej, úspešnej emisie Voda Spieva I, určenej výhradne pre mestá a obce – akcionárov VVS, by sa pripravovaná emisia mohla otvoriť aj širokej verejnosti. Informoval o tom zdroj redakcie, ktorý nechcel byť menovaný.

Od piatka 1. augusta dochádza k úpravám tarify MHD v Košiciach. Tie schválili na svojom júnovom rokovaní poslanci mestského zastupiteľstva v Košiciach. Hlavným dôvodom tohto kroku boli podľa povereného generálneho riaditeľa DPMK Romana Danka dopady konsolidačných opatrení štátu ako je zvýšenie DPH a novozavedená transakčnú daň. Tie z pohľadu DPMK znamenajú zvýšenie nákladov o 500 000 eur ročne. Došlo aj k nárastu prevádzkových nákladov na energie a mzdy o vyše 4,5 miliónov eur.

Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) uzavrela dôležitý kontrakt so Slovenskou sporiteľňou (SLSP), ktorý zahŕňa financovanie v objeme 130 miliónov eur. Podľa dostupných informácií ide o najväčší úverový balík poskytnutý spoločnosti vo vodárenskom sektore tuzemskou bankou v posledných rokoch. SLSP sa tým stala hlavnou financujúcou bankou VVS, pričom schválenie úveru predchádzalo dôkladným analýzam stability a finančnej kondície spoločnosti, vrátane rizikových hodnotení a due diligence. Tento krok tak potvrdzuje dôveryhodnosť VVS na finančných trhoch a otvára možnosti pre efektívnejšie riadenie zdrojov v období rastúcich nárokov na sektor.