Vystavujú obrazy posledného košického bohéma: Michal Čičvák žil život na hrane

Jeden z otcov psychoanalýzy C. G. Jung povedal, že veľké osobnosti majú veľké osudy. Osud maliara Michala Čičváka (*1955, Sobrance – †2010 Košice) nebol jednoduchý a priamočiary, no ani fádny a nezaujímavý. Znakmi jeho svojského prežívania sveta a vlastného bytia boli komplikovanosť a kontroverznosť.

Mnohé ostalo utajené, skryté, tajomné, no ako umelec nemálo z toho sublimoval do umeleckého výrazu a ponechal na obrazoch ako odkaz.

VYHRANENÁ OSOBNOSŤ

Voľnú maľbu súkromne študoval u košického maliara Vojtecha Boreckého a od roku 1973 na Štátnej vysokej škole výtvarných umení v Gdansku. Po návrate do Košíc roku 1978 začal pôsobiť ako umelec v slobodnom povolaní.

Na výtvarnú scénu vstúpil ako umelec s vyhraneným maliarskym programom v čase, keď rezonovali konceptuálne stratégie a v maliarskych ateliéroch stále vládla dôvera v potenciál maľby.

V košickom výtvarnom prostredí bol mladý Čičvák prijatý veľmi vrelo. Odštartoval ideológiami nezaťažený maliarsky prejav.

Nadobudol prirodzený rešpekt  aj tým, že sa neuchyľoval k umeleckému stvárňovaniu konjunkturálnych tém. Naopak, vnímateľa podnecoval k uvažovaniu a hľadaniu vyššieho zmyslu.

SEBAZNIČENIE

Ako jeden z mála maliarov svojej generácie rozvíjal v umeleckom programe filozofické motívy s existenciálnym podtextom. Zachytil človeka v zložitosti jeho ľudskej existencie z rôznych aspektov bytia. Ľudské, ale aj vlastné jestvovanie presvecoval z perspektívy totálnej absurdnosti a hlbokej osamelosti, ktorú ako senzitívny umelec dôverne poznal.

Osobné stigmy prekonával v permanentnom procese sebaskúmania, sebapoznávania, ba až sebazničujúceho sebaspytovania.

Čičvákovou veľkou životnou témou, ku ktorej sa myšlienkovo neustále vracal a sa s ňou vyrovnával, bol beckettovský tragický pocit a postoj k životu. To pretlmočil do viacerých obrazov a obrazových cyklov, napr. siedmich veľkoformátových obrazov Čakanie na Godota s podtitulom …a vôbec…

Vytvoril diela inšpirované utrpením človeka vo vypätých životných a osudových chvíľach, či diela motivované autentickým divadelným zákulisným životom, s témou baletiek.

POHĽAD DO VNÚTRA

Jeho permanentne živou témou bol ženský akt, nielen ako estetická hodnota, ale aj ako symbolika, ktorú do aktov premietal.

Nemohol byť nevšímavý k osudovosti človeka, ktorú zobrazoval cez priezor podobenstiev, úvah a autoreflexívne pohľady do „vlastného vnútrozemia“.

Svoje najslávnejšie obrazy z tohto obdobia namaľovať v pamätnom ateliéri na Hlavnej ulici nad Carpanom, v tesnej blízkosti iného významného košického maliara, Štefana Roskoványiho, jeho umeleckého náprotivku.

CELÝ ŽIVOT VERNÝ KLASICKEJ MAĽBE

Michal Čičvák po celý svoj umelecký život zostal verný klasickej maľbe, ktorej ako médiu dôveroval. Aj preto je jeho identita ako maliara jednoznačná. V jeho podaní bola od prvopočiatkov vyrovnaná, harmonická, v určitých obdobiach preberala znaky neoklasickej maľby so zamatovejšími, viacvrstevnými efektmi. Len občas ju dotváral gestickými zásahmi či nanášaním pastóznych vrstiev.

Z techník najviac používal olejomaľbu a akryl, využíval aj teplú tonalitu režného plátna, jeho zrnitosť a prirodzenú štruktúru.

Výstavu jeho obrazov pripravilo Múzeum V. Löfflera zo súkromných a galerijných zbierok pri príležitosti nedožitých 60. narodením umelca.

:TIBOR KOČÍK