Japonská výtvarníčka tvorí v Košiciach animovaný film Zlatovláska

Animovaný film na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Zlatovláska vytvára v Košiciach japonská animátorka a ilustrátorka Kaoru Furuková. Pri svojej práci používa rôzne materiály zozbierané v Košiciach a ich okolí, ktoré sú spojené s kultúrou a ľuďmi tohto regiónu. Snímka dlhá zhruba 15 minút by mala mať premiéru v obnovenom košickom Kine Úsmev na jar budúceho roku.

Tridsaťdvaročná Japonka, žijúca vo Švédsku, prišla na rezidenčný pobyt do Košíc s finančným grantom od mesta v októbri minulého roku v rámci programu KAIR (Košice Artist in Residence) a iniciatívy Občianskeho združenia (OZ) Cinefil. Jej zámerom bolo spracovanie slovenskej ľudovej rozprávky. Najprv si vybrala príbeh Dlhý, Široký a Bystrozraký, ku ktorému v decembri dokončila filmovú upútavku, dostupnú aj na internete. Tento rok v marci po návrate zo Švédska sa však nadchla pre príbeh o Zlatovláske.

Pri animácii používa japonská filmárka klasickú stop-motion techniku bez použitia počítačovej grafiky. Pri inštalácii jednotlivých scén využíva predmety, ktoré aj v týchto týždňoch zbiera od ľudí po dedinách v okolí Košíc. “Obzvlášť ma zaujímajú veci, ktoré majú pamäť, alebo v sebe obsahujú spomienky konkrétnych ľudí, ktorí žili v tejto oblasti a ku ktorej kultúre tie rozprávky patria. Sú to napríklad staré sukne alebo vyšívané obrusy, kde vidno, že boli nosené alebo ručne robené. Ale môže to byť čokoľvek, kamienky, rastliny, či dokonca kostička z ryby, ktorú mala rodina doma na obed a z nejakého dôvodu chce, aby bola vo filme. Ide o to, aby to malo prepojenie na miestny kontext a niekoho osobný príbeh,” priblížila Kaoru.

Výtvarníčka chce zároveň získať informácie, ako miestni ľudia vnímajú a reagujú na danú klasickú rozprávku. Organizovať bude verejné čítanie Zlatovlásky, kde sa chce s deťmi i dospelými rozprávať o tom, ako na nich príbeh pôsobí a ako ho interpretujú.

A prečo si vybrala na spracovanie práve Zlatovlásku? “Keď som prvýkrát počula túto rozprávku, keď doznela, mala som pocit úľavy až očistenia, akoby zo mňa spadla nejaká ťarcha. Zároveň som si pritom vedela veľmi živo predstaviť jednotlivé obrazy. Mala som silný zážitok a hneď som vedela, že toto je rozprávka, s ktorou chcem pracovať,” vysvetlila.

Ukážku jej animácie možno vidieť na pôvodnej upútavke Dlhý, Široký, Bystrozraký, na ktorej spolupracovala s miestnymi tvorcami, ale aj s deťmi z košických základných škôl. Vidno v nej napríklad háčkované dečky, či staré tradičné sukne, oči Bystrozrakého vznikli z kraslíc, nohy Dlhého z postrihanej mapy Rakúsko-Uhorska, hlava Širokého z kúskov jedla. Veci typické alebo späté so Slovenskom sa tak objavujú v osobitom výtvarnom stvárnení japonskou umelkyňou.

Na scenári animovaného filmu spolupracuje košická spisovateľka Juliana Sokolová, členka OZ Cinefil. Ako priblížila, pôvodne malo ísť o kratší projekt, ten sa však napokon aj z nadšenia Furuko rozšíril. Japonka zároveň vedie v meste animačné workshopy. “Ten film súvisí aj s tým, že sa snažíme vytvárať infraštruktúru pre viac filmovej tvorby v Košiciach. Je to akoby prvý krok k tomu, aby filmári chodili sem, ale aj na podporu miestnej tvorby,” povedala Sokolová.

Text a foto: TASR

Youtube