Obsluhoval vás potetovaný čašník?
Obsluha v reštaurácii je v neustálom kontakte s klientmi. A tak v prvom rade záleží na jej vzhľade a vystupovaní. Reštaurácie v Košiciach si potrpia na upravený zovňajšok obsluhy. A v súčasnosti ho už ani tetovanie väčšinou nenarúša. Naopak, neraz plní aj komerčné účely.
„Do blízkej budúcnosti si chcem dať určite tetovanie. Je pravda, že môžem mať potom problém so zamestnaním?“ otvára diskusiu na jednom z internetových chatov dievča pod prezývkou Naťka.
Strhne sa lavína rád a konštatovaní. Že pri tetovaní záleží jednak od miesta, kde sa na tele nechá potetovať, ale najmä od miesta, kde sa o pracovnú pozíciu uchádza.
Kerka ako oblečenie
„Nikdy som sa nad svojou kerkou nepozastavovala alebo z toho nerobila vedu. Vnímam to už ako oblečenie,“ hovorí mladá, výrazne potetovaná brigádnička v reštaurácii Diana Kavečanská.
Pri hľadaní letnej brigády ako servírka nemala problém s výrazným vzhľadom. „Ľudia to dnes berú úplne inak. Väčšinou to hostia chvália a pýtajú sa, kto ma tetoval, či to bolelo a koľko to stálo. Nestretla som sa s tým, že by to bol problém alebo aby mi vynadali,“ konštatuje dievčina.
Prekážka v luxusných reštauráciách
Pri tetovaní ako súčasti vzhľadu obsluhy sa dnes nepozastavujú ani v Hotelovej akadémii na Južnej triede v Košiciach, kde pripravujú študentov na pozície čašník a servírka.
„Keď chceme, aby sa hosť cítil príjemne, okrem príjemného prostredia musí príjemne pôsobiť aj obsluha. Tým sa myslí spoločenské vystupovanie a celkový vzhľad obsluhujúcich, čo zahŕňa osobnú hygienu, úpravu zovňajška a oblečenie,“ vysvetľuje zástupca riaditeľa školy a vedúci odborného výcviku študentov Ján Brna.
Dodáva, že pri prijímaní študentov na akadémiu tetovanie nezohráva úlohu. Pri výbere čašníkov a servírok na prax však už môže zavážiť. „Sú zariadenia, ktoré si kladú podmienku, že študent nesmie mať tetovanie na viditeľnom mieste tela. Napríklad na rukách, krku, na tvári a podobne.
Asi pred šiestimi rokmi sme mali prípad, keď mal študent tetovanie na krku, a preto nemohol ísť na jednu prax,“ uvádza J. Brna. Vysvetľuje, že šlo o zariadenie vyššieho štandardu. V týchto prípadoch sú pri výbere obsluhy väčšinou konzervatívni a tetovania netolerujú.
Kerka áno, ale…
Podobne rázne pristupujú k potetovaným telám napríklad v hotelovej reštaurácii Olive Tree Restaurant. Pri prijímaní do práce však kerky nie sú neprekonateľnou prekážkou. „Ak zamestnanec má tetovanie, musí byť zakryté a nesmie byť viditeľné pre hostí,“ uvádza Katarína Šimková, marketingová manažérka DoubleTree by Hilton Košice.
Prísne pravidlá majú zavedené najmä v oblečení – pracovníci nosia povinne uniformu. „Každý deň musí byť čistá, vyžehlená. Z vrecka nesmie nič odstávať, čím by sa znížila profesionálnosť vzhľadu odevu,“ doplňuje K. Šimková. Keď zamestnanec vnútorné pravidlá nedodrží, môžu ho poslať domov, aby sa prezliekol.
Miesto tetovania, kde ho čašník či servírka na tele má, zaváži aj pri výbere zamestnancov v Kolibe Zlatá Podkova. „Zatiaľ som sa nestretol s prípadom, že by tetovanie mohlo prekážať alebo by bolo neprijateľné. Záleží, samozrejme, kde sa to tetovanie nachádza, aké je veľké, čo symbolizuje,“ zmieňuje Daniel Petrík, prevádzkar zariadenia.
Rovnako pristupujú k zamestnancom aj v reštaurácii Carpano. „Obsluha musí byť upravená. Tetovanie je pre nás prijateľné, ale nie na veľmi viditeľnom mieste, ako je napríklad tvár,“ dodáva Denisa Vargová, manažérka reštaurácie. Oslovené zariadenia sa zhodujú na tom, že zatiaľ nezaznamenali žiadne negatívne či pobúrené reakcie hostí na výrazný vzhľad zamestnancov.
Prijímací pohovor
„Myslím si, že dnes mám plno možností, kde keď pôjdem na pohovor, tak si tetovanie nikto ani nevšimne. Veď u nás sú aj lekári potetovaní skoro všetci,“ hovorí servírka a zároveň študentka zdravotníckej školy D. Kavečanská.
Nech už chceme či nie, naše vnímanie a posudzovanie iných osôb často ovplyvňuje prvý dojem, ktorým na nás určitý jedinec zapôsobil. Výrazný prvok na našom vzhľade, ako je napríklad kerka, môže ovplyvniť aj prijatie do budúceho zamestnania.
Do rozhodovania o prijatí pracovníka s výrazným tetovaním sa premieta aj otázka firemnej kultúry. „Teda vedomie toho, že pracovník s výrazným vzhľadom sa po svojom prijatí do organizácie stáva jej reprezentantom pre verejnosť, čo môže ovplyvniť celkové vnímanie organizácie verejnosťou,“ vysvetľuje Hana Benčáková vo svojej štúdii venovanej výraznému vzhľadu pracovníkov sociálnej oblasti.
Extravagantný vzhľad ako prednosť
Vedúci pracovníci sa pri výberovom konaní často pozastavujú nad cieľovou skupinou užívateľov služieb, s ktorou by mal pracovník s výrazným vzhľadom prichádzať do kontaktu. Kým v bankovníctve a na vysokých manažérskych pozíciách by pokérovaný uchádzač nepochodil, v niektorých prípadoch môže byť netradičný vzhľad naopak plusom.
„Estetické a vkusné tetovania môžu byť pre podnik prínosom. U nás nechávame zamestnancom vlastnú tvorivosť napríklad v rámci účesov, za dôležité považujeme jednotnosť v oblečení,“ poznamenáva Pavel Sedlák, manažér marketingu a eventov JAZZ Košice.
S podobným prístupom sa stretla v práci aj čašníčka D. Kavečanská. „Raz som pracovala v podniku, kde ma vďaka tetovaniu uprednostnili. Hľadali tam práve niekoho, kto zákazníkov zaujme, čím by sa zvýšila návštevnosť,“ uzatvára.
Tetovanie za nás komunikuje s okolím
Doba, kedy si ľudia pri vyslovení slova tetovanie predstavili námorníkov, trestancov, cirkusantov, prostitútky, je dávno preč. Dnes sa tetovanie považuje za umenie, ktoré stojí na hranici s komerčnosťou. A hoci sa stáva súčasťou každodennosti naprieč všetkými sociálnymi vrstvami, stále je popretkávané predsudkami.
Či sa s tým jeho majiteľ stotožňuje, alebo nie, tetovanie je formou neverbálnej komunikácie. Ponúka rýchlu informáciu o jeho nositeľovi.
Pavla Burkoňová spracovala na Ústave európskej etnológie na Masarykovej univerzite prácu, kde sa venovala tetovaniu a jeho významu. Dospela k záveru, že oblečenie, dekoratívne prvky, ako sú šperky či tetovanie, za nás komunikujú s okolím. „Preto by si ľudia s týmto zdobením mali dať pozor na to, ako veľmi chcú byť čitateľní alebo by mali zvážiť to, čo si nechávajú vytetovať. Motívy s antisemitskými, rasistickými, neonacistickými, xenofóbnymi, náboženskými či politickými vzormi sú pre spoločnosť často problematické až neprijateľné.“
Petra Pichaničová
Foto: Iveta Vaculová