Od darcov krvi závisia často ľudské životy
Krv je vzácny dar, ktorý máme a ktorý môže pomôcť zachraňovať životy. Človek neprežíva iba pekné chvíle. Ľahko sa môže dostať do situácie, keď potrebuje pomoc. Náročné a zdĺhavé operácie, ťažké pôrody, vážne ochorenia. Práve v týchto situáciách je dôležité, aby mali lekári dostatok krvi od darcov.
Pravidelne sa stretávame s výzvami, aby ľudia darovali krv. Mnohí by aj šli, ale nevedia, čo to obnáša. Viac nám objasnila Jitka Mačalová, primárka Národnej transfúznej služby v Košiciach.
Pred odberom
Rozhodnutie človeka – stať sa darcom krvi – je veľmi šľachetné. Je však spojené aj s určitými povinnosťami. „Deň pred odberom a v deň odberu je potrebné dodržiavať pitný režim, to znamená vypiť aspoň dva litre tekutín. Samozrejme, že alkohol by v tomto množstve nemal byť vôbec. Taktiež by darca mal jesť diétnejšie. Na raňajky v deň odberu odporúčame zjesť napríklad pečivo alebo chlieb s džemom a vypiť aspoň pol litra čaju, minerálky alebo džúsu. Po odbere si to už môžete vynahradiť. Darca môže jesť a piť všetko, na čo má chuť,“ povedala na úvod Mačalová.
Po odbere
Odber krvi je pre mnohých stresujúcou činnosťou. Preto doktorka Mačalová odporúča oddychový režim, príjemné posedenie s priateľmi, návštevu známych či kultúrneho podujatia. Vyvarovať sa treba posilňovni, rôznym tréningom, ale aj namáhavej telesnej práci.
Čo očakávať
Človek, ktorý sa rozhodne prísť darovať krv, sa na základe vypísaného dotazníka darcu krvi zaeviduje na evidencii darcov krvi. K tomu je potrebné predložiť aj občiansky preukaz a kartičku poistenca. „Po odpichnutí krvnej vzorky darcu zavoláme do ambulancie darcov krvi, kde lekár na základe dotazníka, predodberových vyšetrení rozhodne o jeho spôsobilosti darovať krv.“
Ako často
Krv nemožno darovať každý týždeň, dokonca ani každý mesiac. Frekvencia darovania je pre mužov 3 mesiace a pre ženy 4 mesiace od posledného odberu.
Kto môže
Darcom môže byť každý človek vo veku od 18 do 65 rokov, ktorý chce svojím darovaním zachrániť život pacientovi, myslí si o sebe, že je zdravý a má správnu životosprávu. Spôsobilosť darovania posúdi lekár v ambulancii darcov krvi.
Kto nemôže
Nie každý môže darovať krv, hoci by aj veľmi chcel. Z darcovstva sú vylúčení ľudia, ktorí majú rizikové správanie – užívajú drogy, menia sexuálnych partnerov alebo majú nejaké vážnejšie zdravotné problémy.
Nebojte sa
Ak sa raz rozhodnete darovať krv, myslite na to, že darovaním krvi zachraňujete život človeka, ktorý si sám pomôcť nevie – a čo keby to bol váš najdrahší a najbližší – rodič, partner, dieťa? Ak by každý zdravý človek daroval krv aspoň raz ročne, jemu to neublíži a transfúzne oddelenia by mali dosť krvi.
Čo s odobranou krvou
„Z jedného odberu krvi sa vyrobia tri transfúzne lieky: červené krvinky, plazma a krvné doštičky, to znamená, že darca jediným odberom krvi môže pomôcť trom pacientom. Naším cieľom je správne spracovať krv, skladovať transfúzne lieky a expedovať v správnu chvíľu správnemu pacientovi,“ ozrejmuje Mačalová.
Správny impulz
Na sociálnych sieťach sa často objavujú výzvy na darovanie krvi po vážnej dopravnej nehode, náhlom ochorení rodinného príslušníka či iných tragédiách. „V takomto čase sa zaktivizuje celé okolie, príbuzní, známi, ktorí sa rozhodnú darovať krv. Mnohí sa na základe takéhoto impulzu stanú darcami krvi. Je to veľmi dôležité. Na druhej strane by sme však boli radi, ak by darcovia k nám chodili viac spontánne, pretože chcú, a nielen na základe nejakej výzvy,“ uzavrela primárka.
Kde a kedy môžete darovať krv
Na pracovisku Národnej transfúznej služby SR v Košiciach na Triede SNP l sú odberové hodiny každý pracovný deň od 7.00 hod do 17.00 hod. V Nemocnici Košice – Šaca na poliklinike, ktorá je vo vstupnom areáli, majú odberové dni v pondelok až piatok (okrem utorka) od 6.30 hod. do 11.00 hod. Národná transfúzna služba SR príde aj za darcami denne a kdekoľvek, kde je aspoň 10 ľudí ochotných darovať krv.
Krvné skupiny
Krvná skupina je od narodenia rovnaká, nemenná. Prechodne sa môže zmeniť po transfúzii veľkého množstva krvi, po výmennej transfúzii u novorodenca alebo po transplantácii kostnej drene. Táto zmena je dočasná. Výskyt krvných skupín v rôznych geografi ckých podmienkach je rôzny. U nás je najčastejšia krvná skupina A - 42 %, potom 0 - 32 %, B - 18 % a nakoniec krvná skupina AB - 8%.
Druhým najvýznamnejším skupinovým systémom je Rh systém. Bol objavený v roku 1940 Landsteinerom a Wienerom. Podľa prítomnosti D antigénu na červených krvinkách delíme ľudí na Rh pozitívnych (A+, B+ AB+ a 0+), ktorých je 85 % a Rh negatívnych (A-, B-, AB- a 0-), ktorých je 15 %.
Foto: Veronika Janušková
