Prístupnosť služieb pre osoby so zdravotným postihnutím by mal od konca júna 2025 upravovať zákon
Prístupnosť služieb pre osoby so zdravotným postihnutím by mal od konca júna 2025 upravovať zákon. Nový zákon by mal zadefinovať požiadavky na prístupnosť určitých služieb a povinnosti pre poskytovateľov týchto služieb. Ide najmä o elektronické komunikačné služby, služby poskytujúce prístup k mediálnym službám, služby v oblasti dopravy, bankové služby, či služby elektronického obchodu.
Konkrétne požiadavky na prístupnosť týchto služieb pre osoby so zdravotným postihnutím by malo po schválení zákona v parlamente upravovať nariadenie vlády. Návrh zákona o požiadavkách na prístupnosť služieb pre osoby so zdravotným postihnutím predložil rezort práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania.
Nový zákon má podľa rezortu práce prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu Európskej únie so zameraním sa na prístupnosť určitých výrobkov a služieb. „Prostredie, v ktorom sú výrobky a služby prístupnejšie, umožňuje vytvárať inkluzívnejšiu spoločnosť a uľahčuje nezávislý život osobám so zdravotným postihnutím,” upozorňuje ministerstvo. Prevzatím európskej smernice do nášho právneho poriadku sa podľa rezortu práce a sociálnych vecí prispeje k napĺňaniu záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Zdroj: (SITA, su;it)
Odporúčané články
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
Pri požiari rodinného domu v obci Kalša zasahovali profesionálni aj dobrovoľní hasiči niekoľko hodín. Na mieste udalosti pracovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru zo staníc v Bidovciach a Košice – Teplárenská, ktorým asistovali aj dobrovoľné jednotky z okolitých obcí.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
