Danu Košickú vytáča ľudská blbosť a neúprimnosť

Vyštudovala pedagogickú školu v Levoči. Počas štúdia sa profesionálne venovala biatlonu. V roku 1988 nastúpila do prvého ročníka VŠMU, do triedy Emila Horvátha. Po absolvovaní štúdia pôsobila v Spišskom divadle, v roku 1995 natrvalo zakotvila v Štátnom divadle Košice. 

Dlhé roky žijete v Košiciach, dokonca vaše priezvisko je Košická. Povedzte tri veci, ktoré na Košiciach milujete.
Na Košiciach milujem divadlo, ľudí, ktorí tu žijú, atmosféru tohoto mesta.

Rozhodovali ste sa niekedy medzi životom v Košiciach a v Bratislave?  
Áno, určite. Ale neviem si predstaviť život v Bratislave napriek tomu, že je tam veľa pracovných príležitostí, mám tam svojho priateľa, žije tam moja dcéra. No keď vystúpim v Bratislave z vlaku, necítim sa tam dobre.

Akú úlohu ste v živote odmietli zahrať?
Nedostala som zatiaľ takú ponuku, ktorú by som mala potrebu odmietnuť. A dúfam, že mi takú úlohu ani neponúknu. 

Ako sa vyrovnávate s pikantnými scénami?
Ak majú zmysel, tak ich zahrám. A keď je ten partner zaujímavý, tak prečo nie (smiech). Prečo si život neurobiť krásnym. Nepáčia sa mi však pikantné scény, ktorú sú samoúčelné. Dokonca sa na to aj nerada dívam. Myslím si, že nahoty je strašne veľa a ja nemám potrebu prezentovať sa takým spôsobom. 

Ktorá rola je vašou srdcovkou?
Asi Medea. A ešte Krásavica z Leenane, to je síce príbeh dcéry, ktorá zabije svoju matku, ale…(smiech). Inak sú to krásne postavy.

Kde sa cítite lepšie? V divadle, seriáloch, filmoch alebo v dabingu?  
V divadle, jednoznačne. Ja si myslím, že každý herec sa cíti v divadle najlepšie. 

Je herectvo vaša práca alebo je to hlavne hobby?
Je to práca, ktorá je hobby (smiech). Ja sa vyhýbam tomu hovoriť, že idem do roboty. Ja nechodím do roboty, ale do divadla. 

Máte trému?
Áno, stále.

Ako s ňou bojujete?
Neviem. To nemá pravidlá. Dokonca si myslím, že tréma je v niečom dobrá, že je to také príjemné vzrušenie, ktoré človek zažíva.

V minulosti ste veľa športovali. Je to tak aj dnes?
Áno, aj preto som sa presunula na dedinu, aby som mohla bicyklovať. Ja denne športujem, vyhľadávam pohyb. Dokonca, keď napadol sneh, tak som sa tešila, že ho môžem odhŕňať, že aj susedom by som sa ponúkla…

Je niečo, čo vám skutočne nejde a nerobíte to rada?
Som súťaživý typ a keď zistím, že mi niečo nejde, tak sa tomu vyhnem. Čo mi naozaj nejde, sú jazyky, ale chcela by som ovládať okrem slovenčiny aj iné.

Čo vás dokáže vytočiť?
Ľudská blbosť a neúprimnosť.

Ste typická gazdinka?
Nie. My máme doma stále oriešky, lebo sme také veveričky, ale prešli sme teraz na veľmi jednoduchú stravu. Na jednej strane je to aj preto, že sa nám nechce variť. Nie som gazdiná.

Kto je vašou najväčšou oporou?
Asi ja sama.

Foto: archív šd