Petícia za lepšiu ochranu prírody sa stala historicky najväčšou na Slovensku
Petícia za lepšiu ochranu prírody sa stala historicky najväčšou petíciou riešiacou ochranu prírody na Slovensku. Z viac ako 105-tisíc vyzbieraných záznamov občanov podporujúcich petíciu je platných 103 782. Informoval o tom Juraj Lukáč z Lesoochranárske zoskupenie VLK s tým, že najväčšou „enviropetíciou“ doručenou Národnej rade SR bola „Stop uránu na Slovensku“, ktorá mala 108 915 platných podpisov.
Lukáč priblížil, že v januári 2022 Kancelária Národnej rady SR konštatovala, že petícia Za lepšiu ochranu prírody spĺňa náležitosti petície podľa ustanovení Ústavy SR ako aj ustanovení o petičnom práve. Následne predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) postúpil 17. januára petíciu Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie a zaujatie stanoviska v termíne do 14. marca tohto roka.
Petícia obsahuje dve požiadavky. Požaduje zredukovanie základných režimov ochrany v chránených územiach na dva, a to na územia s prísnou ochranou (bezzásahové územia) a územia s aktívnou ochranou (manažované územia). Výmera prísne chránených území by mala byť podľa petície stanovená na minimálne 10 percent rozlohy SR do roku 2030. Druhou požiadavkou je všeobecne umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach.
Zdroj: (SITA, kh;adz)
Odporúčané články
Modernizácia električkovej trate (MET) na sídlisku Nad jazerom sa už zdarne prehupla do svojej druhej polovice. Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že dodržaný bude aj zmluvný termín ukončenia stavebných prác, ktorý je naplánovaný na prelom júla a augusta.
Ukrajina si v utorok pripomenula štvrté výročie začiatku ruskej plnohodnotnej invázie prejavmi solidarity zo strany svojich najbližších spojencov, pričom koniec najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny zostáva v nedohľadne.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
