Slovenská republika by sa mala podľa europoslancov postaviť za Ukrajinu a pomôcť jej politicky i humanitárne
Slovenská republika by v súčasnej napätej situácie medzi Ukrajinou a Ruskom mohlo Kyjevu pomôcť materiálne, ale aj politicky, či programami vedúcimi k reformám. Zhodli sa na tom slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP), ktorých oslovila agentúra SITA.
Peter Pollák (OľaNO) sa domnieva, že Slovensko poskytne Ukrajine pomoc v závislosti od situácie. Ak nastane vojnový konflikt, nepochybuje o tom, že SR poskytne humanitárnu pomoc.
Podľa Martina Hojsíka (PS/RE) si po príklady, ako pomôcť, netreba chodiť ďaleko. Stačí sa podľa neho pozrieť na Českú republiku, ktorá poskytla zdravotnícku pomoc, ale napríklad aj muníciu. „Dôležité bude priamo a aktívne komunikovať s predstaviteľmi Ukrajiny a zistiť, ako vieme prekryť ich potreby a naše možnosti. Nemenej dôležité však bude tému bezpečnosti Ukrajiny otvárať na najvyššej politickej úrovni, či už doma, ale aj v zahraničí,“ mieni. Mier na Ukrajine je podľa neho najvyššou európskou prioritou.
Michal Wiezik (PS/RE) si všíma dlhodobú pomoc Slovenska v oblasti zdravotnej starostlivosti. Dodáva, že SR vie teraz pomôcť aj politicky. „To vyžaduje okrem iného aj jasné a konzistentné stanovisko na národnej a európskej úrovni,“ zdôraznil.
Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS/ECR) tvrdí, že prínos Slovenska by mohol byť v tom, aby sa problém Ruska a Ukrajiny udržal na diplomatickom stole a SR by tiež mala vyslať signály o tom, že Kyjev si svoju budúcnosť musí zvoliť sám.
Pomoc Ukrajine finančne či materiálne
Ivan Štefanec (KDH/EPP) sa domnieva, že SR musí Ukrajine ukázať, že za ňou stojí. A to najmä po incidente z Národnej rady SR, keď bola ukrajinská vlajka poliata vodou. „Máme rôzne možnosti, ako Ukrajine pomôcť, napríklad finančne či materiálne. Ukrajine však najviac pomôžu jednotné koordinované európske riešenia,“ tvrdí.
Podpredseda EP Michal Šimečka (PS/RE) považuje za najdôležitejšie, aby sa nerozbíjala jednota NATO a Európskej únie (EÚ) v snahe o deeskaláciu krízy na Ukrajine. „Potrebujeme Ukrajinu uistiť, že za ňou stojíme, že odmietame spochybňovanie jej suverenity zo strany Kremľa a v prípade jej napadnutia sme bez váhania pripravení podporiť tvrdé sankcie,“ vyhlásil.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP) vidí pomoc Ukrajine vo viacerých rovinách. V politickej rovine si pomoc predstavuje pod jednotným postupom EÚ, ktorým by mal byť dialóg. „Pomoc spočíva aj v súdržnej dohode a na našej podpore ekonomických a hospodárskych sankcií voči Rusku v prípade jeho akéhokoľvek útoku na Ukrajinu,“ povedala. Pomocou podľa nej tiež môže byť podpora programov vedúcich k prodemokratickým reformám, boju proti korupcii či spolupráci v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Zdroj: (SITA, jme;DSe)
Odporúčané články
Valné zhromaždenie dnes odsúhlasilo viacero zmien vo vedení Klubu akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., o.z. Novým predsedom správnej rady sa stal Stanislav Hreha. Novými členmi správnej rady sa stávajú Ľubomír Čigáš a Matej Smorada.
Premiér Robert Fico sa vo štvrtok 4. decembra v parlamente vyjadril k odškodneniu pozostalých po tragickom požiari v Mašličkove. Vyhlásil, že na pomoc nevidí dôvod, pričom úmrtie dvoch detí porovnal so zraneniami cestujúcich po vlakových nešťastiach v dôsledku zlyhania ľudského faktora. Salezián Peter Veselský, ktorý roky pracuje s Rómami na Luníku IX, to vníma ako zbytočnú paušalizáciu a poukazuje na nutnosť posudzovania jednotlivých prípadov osobitne.
Okrúhle číslo pol milióna vybavených cestujúcich sa na letisku Košice v roku 2023 podarilo dosiahnuť koncom septembra. Vlani to bolo 25. augusta a v tomto roku sa to podarilo ešte o niečo skôr, už 14. augusta. Košické letisko tak potvrdzuje kontinuálny trend výrazného nárastu dopytu po leteckej preprave. Za prvých sedem mesiacov roka vybavilo o 13 % cestujúcich viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Júl 2025 bol najsilnejším mesiacom v histórii letiska s vyše 132-tisíc vybavenými cestujúcimi.