Konzumácia zeleniny nezaručuje ochranu pred srdcovými chorobami
Odmalička sa riadime myšlienkou, že jedenie veľkého množstva zeleniny je kľúčom k dlhému a zdravému životu. Bezpochyby sa jedná o dôležitú súčasť každodenného príjmu potravy. Významný britský výskum však teraz prichádza s tvrdením, že konzumácia zeleniny nemusí pomôcť ochrániť organizmus pred srdcovými chorobami.
Vedci z Oxfordskej univerzity pracovali na výskume viac ako dekádu a zapojilo sa doň viac ako 400 000 Britov. 12 rokov sledovali stovky tisíc ľudí, s cieľom nájsť prípadné spojitosti medzi jedením surovej či varenej zeleniny a srdcovými ochoreniami. Počas tejto doby až 18 000 ľudí malo závažné problémy so srdcom, ako napríklad infarkt či mŕtvicu. Ľudia, ktorí jedli najviac surovej zeleniny, mali o 15% nižšiu pravdepodobnosť srdcových problémov. V prípade konzumácie varenej zeleniny sa nenašli žiadne rozdiely. Akékoľvek benefity jedenia surovej zeleniny však vyprchali, akonáhle sa prihliadlo na ostatné faktory, ako napríklad blahobyt či životný štýl. Štúdia teda zhrnula, že jedenie veľkého množstva zeleniny nemá ochranný efekt v prípade kardiovaskulárnych ochorení.
Má zmysel jesť zeleninu?
Vedci jednohlasne prízvukujú dôležitosť zeleniny. „Jedenie vyváženej stravy a udržiavanie zdravej váhy naďalej patria k podstatným spôsobom vedenia zdravého života a znižovania rizika závažných ochorení, vrátane niektorých typov rakovín,“ hovorí výskumník Ben Lacey pre britský denník Daily Mail.
Britská Národná zdravotná služba (NHS) zhŕňa hlavné zásady zdravej a vyváženej stravy. Každý vyvážený denný jedálniček by mal obsahovať nasledovné:
- 5 porcií ovocia alebo zeleniny: čerstvé, mrazené, sušené, ale aj zavárané ovocie a zelenina;
- aspoň 30 gramov vlákniny;
- fazuľa, ryby, vajíčka, mäso, a iné proteíny;
- mliečne výrobky či ich alternatívy s nižším obsahom cukru a tuku;
- nenasýtené oleje a nátierky v malých množstvách;
- dostatok vody každý deň;
- menej ako 6 gramov soli a 30 gramov nasýtených tukov.
Zdroj: (dailymail.co.uk, NHS, ML)
Odporúčané články
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
Slovensko prežíva ďalší chrípkový týždeň, v ktorom sa síce celkový počet akútnych respiračných ochorení mierne znížil, no chrípka a jej podobné formy zaznamenali opäť nárast. V 46. kalendárnom týždni bolo nahlásených 37 683 prípadov ARO, čo znamená chorobnosť 1 490,9 na 100-tisíc obyvateľov. Medzitýždenne ide o pokles o 2,6 percenta. Najviac pacientov pribudlo v Prešovskom kraji, najmenej v Trenčianskom.


