Košický samosprávny kraj vyčlenil 100-tisíc eur na pomoc Ukrajine
Košický samosprávny kraj (KSK) vyčlení zo svojho rozpočtu 100-tisíc eur na pomoc obyvateľom vojnou zasiahnutej Ukrajiny. Návrh v pondelok 28. februára schválilo Zastupiteľstvo KSK. Informovala o tom hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková.
Župa už teraz poskytuje vo svojich zariadeniach priestory na núdzové ubytovanie vojnových utečencov. Taktiež zabezpečuje humanitárne stany, v ktorých krajskí dobrovoľníci pomáhajú na hraničných priechodoch vo Vyšnom Nemeckom a Veľkých Slemencoch. „Košický samosprávny kraj odsudzuje vojenský útok Ruskej federácie na nášho suseda Ukrajinu. Od vypuknutia tohto ozbrojeného konfliktu sa snažíme robiť všetko pre to, aby sme pomohli obyvateľom, ktorí boli pre vojnu nútení opustiť svoje domovy. Jedným z ďalších krokov je aj vyčlenenie finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc pre občanov Ukrajiny. Vďaka týmto peniazom bude môcť Nadácia Košického samosprávneho kraja pomôcť tým, ktorí požiadali o humanitárnu pomoc na území Slovenskej republiky,“ povedal košický župan Rastislav Trnka.
Krajskí poslanci schválili aj nefinančnú pomoc pre mládežnícke športové kluby v Košiciach. Mestom ohlásená rekonštrukcia Angels arény pripraví viaceré z nich o tréningový priestor. Župa pomôže a za prevádzkové náklady poskytne čerstvo zrekonštruovanú telocvičňu svojej Strednej odbornej školy priemyselných technológií v mestskej časti Košice – Šaca. Toto riešenie pomôže mládežníckemu basketbalovému klubu Young Angels zachrániť sezónu. Veľkou pomocou bude aj pre florbalový klub Florko. Župná telocvičňu v Šaci ako jedna z mála v Košiciach spĺňa parametre aj pre organizovanie zápasov. O nájomné zmluvy sa v nej budú môcť uchádzať tiež ďalšie kluby, ktoré doposiaľ pôsobili v Angels aréne. Prvý zápas v dočasných tréningových priestoroch odohrajú mladé basketbalistky z Young Angels v sobotu 5. marca.
Zastupiteľstvo KSK dnes rokovalo aj o iniciatíve župy na zmenu volebného systému volieb do Národnej rady SR. Nadviaže na petíciu za vyhlásenie referenda, ktorú začiatkom februára spustilo Združenie miest a obcí Slovenska. Cieľom je dosiahnuť zmenu volebného systému v parlamentných voľbách tak, aby volebný systém umožnil adekvátne zastúpenie obyvateľov na celoštátnej úrovni. Aktuálne má Slovensko ako jediná z krajín Vyšehradskej štvorky len jeden volebný obvod. Požadovaných osem volebných obvodov by zvýšilo šance kandidátom z regiónov na volebný úspech v parlamentných voľbách. V krajine s veľkými regionálnymi rozdielmi by silnejší hlas menej rozvinutých samospráv mohol pomôcť k riešeniu problémov, s ktorými zápasia obyvatelia v regiónoch.
Poslanci tiež schválili nízkouhlíkovú stratégiu organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Ide o odpoveď na záväzok, ktorý má Slovensko voči Európskej únii. Tak ako ostatné členské štáty, aj Slovenská republika musí do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Prostredníctvom nízkouhlíkovej stratégie naplánovala župa kroky na zníženie emisií formou znižovania energetickej náročnosti organizácií v jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Do roku 2030 by mali organizácie KSK znížiť množstvo emisií o 10 percent a o ďalších 10 percent do roku 2050. Stratégia navrhuje konkrétne opatrenia pre budovy, dopravu, energetiku, odpadové hospodárstvo a tiež inteligentné technológie pre rozvoj a riešenie environmentálnych, ekonomických, ale aj sociálnych zmien.
Zdroj: (SITA, mt;mlu)
Odporúčané články
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Hlavnú ulicu čaká najväčšia rekonštrukcia od čias primátora Rudolfa Schustera. Zajtra (t.j. 17. 2.) sa na Hlavnej ulici začnú prípravné práce a ohradenie staveniska súvisiace s projektom Obnovy národnej kultúrnej pamiatky – Archeologické múzeum Dolná brána. Stavebné práce v hodnote 2,7 milióna eur bude mať počas nasledujúcich ôsmich mesiacov na starosti spoločnosť Betpres.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.