Košické lesy ukrývajú dlháňov aj matuzalemov
Košice vlastnia lesy s druhou najväčšou výmerou v Európe, ich rozloha je takmer 20-tisíc hektárov. Na tejto veľkej ploche možno nájsť množstvo stromov, ktoré majú úctyhodné rozmery, vek či výšku. Na niektoré ešte môžete pri prechádzkach okolitou prírodou natrafiť, iné už, žiaľ, môžeme vidieť iba na fotografiách.
,,Máme niekoľkostoročné stromy s priemerom kmeňa cez šesť metrov. Aj keď nie sú chránené, sú vzácne a my ich nechávame rásť, kým nedožijú,“ hovorí riaditeľ Mestských lesov Košice Tibor Roth. ,,Zvláštnu starostlivosť nemajú, ani ju nepotrebujú, ale ak náhodou robíme okolo výrub alebo iné práce, dávame poriadny pozor, aby sme im nechtiac neublížili, ale je pravdou, že ich chodíme častejšie kontrolovať, či sú v poriadku a nie sú poškodené počasím alebo človekom. Skrátka sú viac na očiach,“ vysvetlil riaditeľ.
Objať ho musia viacerí
Rekordérmi s najhrubšími kmeňmi sú v košických lesoch duby, ktoré rastú v Čermeli. Jeden z nich má pri výške 30 metrov obvod kmeňa 542 centimetrov, no tromfne ho ďalší, o tri metre vyšší, ktorý má ,,v páse“ 602 centimetrov.
Úctyhodný je aj Grófsky buk v Opátke s obvodom kmeňa 490 centimetrov. Ani najstaršie ihličnany s priemerom okolo troch metrov im nemôžu konkurovať.
Najvyšší buk už padol
Silná stránka ihličnanov je, že rastú vyššie ako listnaté stromy a sú aj rovnejšie. ,,Máme smrekovce, ktoré majú 48 metrov, jedle zase okolo 45. Najviac ich je v oblasti Kojšova,“ vysvetlil Roth. Len pre zaujímavosť, ihličnany sa bežne dožívajú vyššieho veku, môže to byť aj okolo 250 rokov. ,,No keďže u nás prevažujú listnaté stromy, v prípade určenia rekordnej výšky sme sa zamerali viac na ne,“ dodal riaditeľ mestských lesov. Ešte nedávno rástol v košických lesoch buk s výškou 42 metrov v Bokšove pri Veľkej Lodine. ,,Bohužiaľ, padol za obeť veternej kalamite. Takže musíme nájsť teraz iného rekordéra,“ dodal Roth.
Klenotmi sú lipy aj douglasky
Medzi vzácne stromy patria lipy. Dve boli v Kojšove, no jednu museli zrezať pre hnilobu a hrozil jej pád. ,,Tá, ktorá ostala, je aj oficiálne chránená, ďalšie sú na Folkmárskom kopci,“ upresnil riaditeľ lesov. ,,Ktorý strom je najvzácnejší, sa nedá presne určiť, no zo zriedkavejších rastú u nás douglasky,“ povedal Roth. Na vysvetlenie, douglaska je ihličnan pôvodom zo severnej Ameriky, podobný našim smrekom a jedliam. Bežne sa dožíva aj 500 rokov a dorastá do výšky 100 metrov. A práve jeden z týchto stromov môže patriť v okolí Košíc v budúcnosti medzi najvyššie a najstaršie.
Dlhovekých je viac
Pozoruhodný dub rastie pod Vysokým vrchom. ,,Jeho vek odhadujeme na 300 rokov, ale presnejšie to chceme zistiť sondou. Prežil dve generácie okolitých bukov. Poškodil ho silný vietor, no našťastie besnenie počasia vydržal,“ priblížil Roth jeho zaujímavý osud.
Pri určení najstaršieho stromu je ťažké ukázať prstom, o ktorý presne ide. Rodný list nemajú. Adeptmi na toto označenie sú tie, ktoré rastú pri Kráľovej studni. Vraj pamätajú ešte poľovačky kráľa Mateja Korvína v 15. storočí.
,,O legende som počul, ale nemáme overené, či je to skutočne tak. Sú tam mohutné duby a lipy, no predpokladáme,
že nie sú až také staré, ich vek je odhadom okolo 300 rokov. Môžu byť potomkami pôvodných stromov. Chceme si to preveriť u ľudí, ktorí sa zaoberajú históriou a mohli by nám pomôcť,“ uzavrel riaditeľ mestských lesov.
Slovenskí rekordéri Pravdepodobne najstarším stromom na Slovensku je dub v obci Dubinné v okrese Bardejov. Práve s ním zrejme súvisí aj názov dediny. Pamätá si ešte vpád Tatárov, vtedy mal už sto rokov.
Najvyšším stromom je jedľa, ktorá rastie v Dobročskom pralese vo Veporských vrchoch. Meria 58 metrov.
Najhrubším stromom na Slovensku je zrejme platan javorolistý z Komjatíc v okrese Nové Zámky. Kmeň s obvodom 930 centimetrov mu pomohol k titulu Strom roka 2012.
Boris Macko
Foto: Mestské lesy Košice
Odporúčané články
Jahňacie ragú je jedlom, ktoré zaručene poteší chuťové poháriky každého gurmána. S jemne duseným mäsom, aromatickými bylinkami a bohatou omáčkou z červeného vína sa toto jedlo stáva ideálnou voľbou na slávnostný obed či večeru. Prinášame vám osvedčený recept, ktorý premení obyčajný deň na kulinársky zážitok.
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.