Cesta odvážnej Košičanky na bicykli cez Afriku!

Viete si predstaviť, že dáte v práci výpoveď a rozhodnete sa na rok odísť od bežnej civilizácie, kde vás nečakajú žiadne bežné povinnosti, len nádherné scenérie a neprebádané miesta? A čo keby ste sa rozhodli preskúmať Afriku na bicykli? Myslíte si, že je to šialené? Áno, to je.

Košičanke Maji Kurjanovej a jej priateľovi Petrovi napadla pred pár mesiacmi bláznivá myšlienka. Precestovať 17-tisíc kilometrov na bicykli z Leedsu v Anglicku do Kapského Mesta v Juhoafrickej republike bez akejkoľvek podpory, a to za necelých dvanásť mesiacov. Ich dobrodružnú expedíciu cez čierny kontinent budeme naďalej sledovať. Najzaujímavejšie zážitky si prečítate v košice:dnes.

Sny sa môžu plniť

Maja Kurjanová odjakživa snívala o cestovaní po svete ako mnoho iných. Ona však nabrala odvahu a rozhodla sa stať dobrodruhom na bicykli. „Pred viac než troma rokmi som hľadela do očí môjmu najbližšiemu priateľovi, ktorý mi oznámil, že sa chystá splniť si celoživotný sen a prebicyklovať z Anglicka do Indie. Vtedy som si myslela, že to nie je normálne. No Peter sa vrátil naspäť silnejší telom i duchom a náš vzťah bol pevnejší než pred jeho cestou,“ povedala cestovateľka Maja.

Cieľom bola Afrika

Po čase začali spolu chodiť na cyklotúry a inšpiráciu hľadala v motivačných knihách o cestovaní. No scenár, ktorý ju čakal o niekoľko mesiacov, vôbec nepredpokladala. ,,Zistila som, že títo dobrodruhovia, ktorí sa rozhodnú samovoľne cestovať, sú ľudia ako my, ibaže robia so svojím životom niečo iné. Rozhodla som sa, že to chcem aj ja. Otázkou bolo, kam vycestovať,“ hovorí Maja. Peter jej navrhol Afriku a ona bez váhania povedala, prečo nie. ,,Chceli by sme spoznať jej tvár na vlastnej koži a odniesť si skvostné spomienky, vidieť jej krásy, ktoré poznáme len z dokumentárnych filmov a z encyklopedických fotografií,“ dodáva.

Odvaha väčšia ako strach

Nás však zaujímalo, kde nabrala toľko odvahy a ako tento výlet prijalo jej okolie. Maja nám prezradila, že reakcie boli rôzne. Od extrémne pozitívnych cez neutrálne po hrôzu naháňajúce. Za najodvážnejšie však považuje odhodlanie podniknúť túto cestu a nasadnúť na bicykel v prvý deň odjazdu. „Túžba po dobrodružstve bola však silnejšia než strach, a to, čo sa zdalo ako bláznivý nápad, sa stalo realitou, ktorú stále zažívame,“ približuje Maja.

Spanie v stanoch, v záhradách či lacných kempoch. Minimálne zásoby potravín, neznáme krajiny, domorodci a miestami aj nebezpečie. Aj to je život, ktorý sa Košičanka Maja v túžbe po dobrodružstve rozhodla podstúpiť. „Raz večer sme stanovali v Egypte na pobeží Červeného mora. Vtom sme začuli zvuk nabíjania pušiek a z tmy sa k nám približovali dve postavy vykrikujúc niečo po arabsky. V tom momente som stŕpla od strachu. Zdvihli sme ruky a postavili sa. Ukázalo sa, že to boli mladí vojaci, ktorí každú noc držia na pláži hliadku, pretože sa tam môžu vyloďovať pašeráci drog. Vysvetlili nám, že stanovať tam nemôžeme a museli sme sa premiestniť do priestorov neďalekého hotelového rezortu,“ hovorí.

Na všetko sú pripravení

Európania sú na jedlo v cudzích krajinách dosť citliví. Naši dobrodruhovia však mysleli na všetko. Zobrali si so sebou varič, na ktorom si pripravujú aspoň raz denne teplú stravu. Vo výbave majú základné koreniny, bujóny či sladkosti.,,Samozrejme, skúšame aj miestne jedlá a vyberáme si reštaurácie, ktoré sú overené. Pravidelne kupujeme na trhoch čerstvé ovocie. Na vodu si dávame pozor, lebo tá je takmer všade nepitná, buď ju kupujeme, alebo filtrujeme,“ vysvetľuje.

Vážnejším problémom sa zatiaľ vyhýbajú, no zastihlo ich aj nepríjemné prekvapenie. ,,Odkedy sme začali cestu, mali sme vážnejšiu otravu jedlom iba raz, a to nie v Afrike, ale v hlavnom meste Albánska v Tirane,“ zamýšľa sa odvážna Košičanka.

Daruj kilometer

Cyklotúra do Kapského Mesta nie je súčasťou charitatívneho projektu. Darujte kilometer je obdobou projektov, ktoré sa snažia podporiť rôzne organizácie pomocou zbierania finančných prostriedkov. Tentoraz je to však inak. ,,My sme sa rozhodli, že sa pokúsime od vás vyzbierať nie peniažky, ale kilometre,“ uvádza cestovateľka. Myšlienkou je podporiť ľudí, aby urobili niečo pre seba, pre svoje zdravie, ale aj pre životné prostredie. Bicyklovanie je najúčinnejšia forma dopravy, neškodí ovzdušiu, je skoro zadarmo, je to príjemný spôsob, ako tráviť voľný čas.

Cesta po Afrike pokračuje

V súčasnosti sa naši dobrodruhovia nachádzajú v Keni, kde zotrvajú približne dva týždne. Zatiaľ prešli severnú časť, ktorú pokrývajú púšte, odtiaľ sa dostali cez savanu až do hornatých častí, ktoré sa vyznačujú množstvom bohatej zelene. ,,V jeden deň sme obedovali pod stromom pri tichej ceste, keď sa za nami z ničoho nič vynorila žirafa, asi si nás nevšimla. Úplne sme onemeli od úžasu, bolo to fascinujúce vidieť toto krásne zviera len tak vo voľnej prírode. Tiež sme mali možnosť zazrieť pštrosy, antilopy, a dokonca počuli slona neďaleko od nášho stanu,“ teší sa dobrodružná Košičanka.

My ich cestu budeme naďalej sledovať a približovať vám nielen dobrodružstvá, ktoré dvojica zažije, ale aj rôznorodosť kultúr a nepoznané zákutia Afriky. Ďalšou zastávkou cyklistickej expedície je Tanzánia.

Maja Kurjanová je 28-ročná Košičanka žijúca už päť rokov v Anglicku. Pracuje v oblasti stomatológie a miluje cestovanie. Nikdy však nepredpokladala, že sa vyberie na cykloturistiku do Afriky. Inšpiroval ju jej anglický priateľ Peter Smallwood, ktorý v roku 2012 prešiel za šesť mesiacov bicyklom z Anglicka do Indie, sám a bez podpory.

Michaela Luxová
Foto: archív Maja Kurjanová