Zrod a premeny parku pri Immaculate
Jeden z prvých parkov v meste vznikol priamo v centre, na Hlavnej ulici. Mešťanostovia si uvedomovali, že na rušnej tepne s obchodmi a korzom treba vytvoriť oddychovú zónu. A tak vyrástla na „ostrove“ uprostred ramien Čermeľského potoka, ktorý pretekal Hlavnou ulicou, promenáda – obľúbené miesto Košičanov. Aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Navyše, rovnaké budovy, ulice a parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.
V roku 1805 vznikla na priestore severne od divadla medzi bývalou mestskou redutou a morovým stĺpom prvá umelo vysadená vnútromestská verejná zeleň. Po zbúraní vojenských skladov a hasičskej zbrojnice vysadili na tejto ploche na podnet a za peniaze mestského lekára Jozefa Kis-Vitzaya (1746 – 1810) stromoradie vlašských topoľov, čím vznikla prvá mestská, tzv. „Veľká promenáda“, ktorú po bokoch až do roku 1899 lemovali ramená Čermeľského potoka. V roku 1858 tu popri topoľoch vysadili aj košaté listnaté stromy. V roku 1881 stromy odstránili a nahradili ich novými. Lenže po dobudovaní divadla v roku 1899 na promenáde ani nie 20-ročný stromový porast opäť zlikvidovali. Vysadili štyri rady listnatých stromov a osadili lavice, ako to zaznamenáva pohľadnica z roku 1907.
Keď v októbri 1906 previezli do Košíc pozostatky kniežaťa Františka Rákocziho II., mešťanostovia sa zamýšľali nad premenou promenády medzi divadlom a sochou Immaculaty na park. Plochu začali znovu upravovať v máji 1907 ako parkový lesík, zriadili tam fontánu a vôkol nej vysadili jedličky. Vzniknutý park ohradili umelecky kovaným železným oplotením, ktoré bolo vymenené podobným počas rekonštrukcie parku v roku 1995.
V roku 1908 zrušili pôvodný vodomet a podľa projektov hlavného mestského inžiniera Gabriela Göndöra (1876 – 1935) zriadili novú fontánu.
Skaly v strede fontány, ozdobné skalky v parku i vysadené ihličnaté stromy mali navodzovať alpskú atmosféru. Centrálny korpus fontány pôvodne tvorili tufové balvany, ktoré doviezli z niekdajšieho kameňolomu spod Turnianskeho hradu. Kamenné chrliče vody na obrube mali podobu zvieracích hláv.
O park sa vzorne staral hlavný mestský záhradník Bartolomej Fodor. Že to bolo obľúbené miesto odpočinku, o tom svedčí aj idyla na pohľadnici z roku 1911, ktorá v pozadí zachytila bývalú budovu finančného riaditeľstva a Dessewffyho palác.
Po ukončení rekonštrukcie divadla, ktorá narušila aj starú parkovú úpravu, sa v roku 1995 pri príležitosti plánovanej návštevy pápeža Jána Pavla II. v Košiciach uskutočnila komplexná rekonštrukcia parku, ako aj fontány uprostred. Nové balvany zo spišského travertínu zo Žehry a Dreveníka do fontány vkomponoval známy košický výtvarník, akademický sochár Arpád Račko. Do bazénu vypustili 10 ozdobných rýb – červené singapurské koikapry a 30. júna 1995, dva dni pred návštevou pápeža, rekonštruovaný park i fontánu slávnostné odovzdali do užívania.
Na novú jednoduchú kamennú obrubu fontány 27. apríla 1998 majster Račko nainštaloval svoje dielo – bronzové znamenia zverokruhu.
(RED)
Foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková
