Hongkong: Prodemokratické protesty sa rozšírili
Hongkong 29. septembra (TASR) – Prodemokratické protesty v Hongkongu sa dnes ešte rozšírili deň po tom, ako polícia zasiahla slzotvorným plynom proti demonštrantom rozhnevaným rozhodnutím Pekingu obmedziť politické reformy v tejto osobitnej administratívnej oblasti Číny. Informovala o tom agentúra AP. Šéf hongkonskej správy Liang čen-jing vo vyhlásení odvysielanom ráno opätovne vyzval na pokoj a odchod demonštrantov domov. Ubezpečil tiež verejnosť, že dohady o tom, že by mohla zakročiť čínska armáda, nie sú pravdivé. Protestujúci dnes naďalej blokovali hlavné cesty vo viacerých štvrtiach. V meste zrušili alebo presmerovali vyše 200 autobusových liniek, oznámil tamojší dopravný úrad. V okolí hlavného miesta demonštrácií uzavrú aj niektoré školy. Masový protest je dosiaľ najväčším proti rozhodnutiu Pekingu, ktorý v auguste odmietol požiadavky Hongkončanov na slobodnú voľbu miestneho lídra, čo vyvolalo pobúrenú reakciu verejnosti. Čína chce obmedziť volebných kandidátov len na osoby lojálne centrálnej vláde v Pekingu. Hongkong sa vrátil pod čínsku správu v roku 1997 s prísľubom politického vzoru “jedna krajina, dva systémy”, ktorý tomuto mestu garantoval vysoký stupeň autonómie a slobôd, s akými sa nedá stretnúť v pevninskej Číne. 2 20 gon
Odporúčané články
Rusko je pripravené stretnúť sa s predstaviteľmi Spojených štátov toľkokrát, koľkokrát bude potrebné na dosiahnutie riešenia vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po tom, čo rokovania medzi prezidentom Vladimírom Putinom a americkými predstaviteľmi nepriniesli prielom.
Krajiny Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v stredu prisľúbili nákup amerických zbraní pre Ukrajinu v hodnote stoviek miliónov dolárov. Ruského prezidenta Vladimíra Putina zároveň vyzvali, aby prestal so „siláckymi rečami“ a začal vážne mierové rokovania.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.

