Hral s legendami Forsbergom a Sakicom

Marek, mediálna publicita nebola prioritou Tvojho hokejového života. Nikdy si sa nerozplýval nad debatami s novinármi. Napísať tento článok na Tvoju počesť nebolo jednoduché. Ber ho ako moje symbolické poďakovanie za to, že som Ťa mohol poznať.

Nechcem, aby to vyznelo pateticky, ale žiaden z košických hokejistov Tvojej generácie nemal také šikovné hokejové ruky a strelecký inštinkt. Snáď sa za to Laco Nagy nenahnevá.

Marek, mal si našliapnuté na veľkú kariéru. Až do svojho zranenia si v sezóne 2005/2006 nastrieľal v NHL 32 gólov a bol si v závese za hokejovými ikonami súčasnosti Crosbym či Ovečkinom. V tíme Colorada si hral v jednom útoku s legendami ako Sakic alebo Forsberg. Početné operácie ramien či problémy s kolenami a slabinami Ti však nedovolili rozvinúť naplno Tvoj hokejový potenciál. Hokej Ti prinášal radosť, ale Ťa aj veľmi bolel.

Do života každého človeka vstúpia niekedy správy, ktoré hlava nedokáže prijať a je extrémne náročné stotožniť sa s nimi. Taká bola aj informácia o Tvojej smrti, Marek. Vedel som, že si dlhodobo nebol v pohode, ale dlhé hodiny som sa nedokázal stotožniť so šokujúcou informáciou, že už nie si medzi živými. Najprv som to považoval za fámu.

Až keď som sa v nedeľu ráno spojil s Tvojim blízkym kamarátom, a ten sa mi po pár sekundách rozplakal do telefónu, pochopil som, že si naozaj odišiel na večnosť. Ten pohár whisky, ktorým som sa snažil prefackať, že mám o Tebe hovoriť už len v minulom čase, bol jeden z najodpornejších, aké som si kedy dal.

Nie, nejdem zveličovať, akí sme boli blízki kamaráti. Ale ja ako novinár a ty ako športovec sme spolu čo-to prežili. Vždy som sa bavil na tom, keď si ako sedemnásťročný tínedžer nazrel do seniorského tímu Košíc a pred starým malým zimným štadiónom v Čermeli, kde vtedy hrávali oceliari domáce zápasy, Ťa niekedy čakali dve-tri nápadníčky. Aby si sa im vyhol, aj ja som Ti občas poslúžil ako pomocník, ktorému si akože poskytoval dôležitý rozhovor, takže si sa im nemohol venovať.

Prezerám si fotografie v mojom archíve. Je tam aj fotka s prvým športovým autom, ktoré si si kúpil. Miloval si rýchlu jazdu, ale že koniec Tvojho životného príbehu príde tak rýchlo, to nik nemohol tušiť. Keď už bola Tvoja kariéra športovca v totálnom úpadku a nevedel si sa najmä vinou opakovaných zranení nikde herne uchytiť – dokonca ani v rodných Košiciach – mimo novinového papiera sme sa bavili aj o ťažkej chorobe, ktorá zasiahla Tvoju milovanú manželku Dianu. No nezhovárali sme sa o ďalších problémoch, ktoré Ťa trápili. Ktovie, s kým si o nich ako utiahnutý introvert vôbec hovoril. A ak áno, tak ako často.

Z Košíc si odišiel po zisku majstrovského titulu v roku 2014. Potichu si ukončil hokejovú kariéru. Odvtedy si sa v rodnom meste ukázal iba na skok, keď si sa prišiel poslednýkrát rozlúčiť so svojou babičkou. Teraz sa my lúčime s Tebou.

Mal si len 34 rokov. V americkom Denveri si zanechal manželku a dvoch malých synčekov. Odpočívaj v pokoji, Marek.

Foto: sita