Toto sú najekologickejšie mestá Európy
Myslieť na prírodu by malo byť prioritou každého mesta. Samozrejme, existujú výnimky. Ako tie zlé, tak aj tie, ktoré by mali byť príkladom pre každého. Pozrime sa na švédske mesto, ktoré sa ukážkovo stará o to, čo mu Zem dala.
Växjö – švédsky príklad
Ambíciou tohto mesta je sa stať čo najviac neutrálnym miestom s produkciou oxidu uhličitého. Mesto však stále poznamenáva závislosť obyvateľov na automobiloch, píše agentúra AFP. Mesto v oblasti jazier a borovicových lesov na juhu krajiny razí princíp obnoviteľnej energie a presadzuje čistú dopravu a úsporu elektriny do tej miery, že si nárokuje označenie najzelenšie mesto Európy.
Začalo to jazerom
Mesto sa začalo rozvíjať v ekologickom prístupe pomerne skoro. Vedenie mesta už v 60. rokoch pochopilo, že pokiaľ sa máme rozvíjať, je potrebné vyčistiť jazerá. Tie v 18. storočí poznamenal textilný priemysle. Neskôr aj rozširovanie mesta. Ukazovateľom očistného úsilia sa stalo jazero Trummen, známe tým, že hrozne zapáchalo. Nebolo to tak dávno, keď ľudia ani nepomysleli na kúpanie sa v ňom. Dnes je to ale úplne bežné.
Znížili emisie
Ľudia v tomto meste sa naučili, že ak niečo skutočne chcú, dá to dokázať. V 90. rokoch, sa verejnosť o klimatické zmeny nezaujímala. V tom čase sa mesto rozhodlo k razantnému kroku. Zbaviť sa fosílnych palív do roku 2030 a do 20 rokov znížiť emisie oxidu uhličitého o polovicu. Dnes sa vo Växjö do ovzdušia dostáva približne polovica CO2 v porovnaní s rokom 1993. Emisie tvoria 2,7 tony na obyvateľa za rok a patria k najnižším v Európe. Dosiahlo sa to hlavne náhradou pevných palív biomasou. Už v 70. rokoch mesto zaviedlo spoločný ohrev vody a kúrenie z centrály, v ktorej sa kúri odpadom z lesov. Dá sa povedať, že sa tu vykuruje lišajníkmi a šiškami z okolitých lesov. Autobusy tu jazdia na pohon z recyklovaného organického odpadu. Je to stopercentne obnoviteľná energia. Lesy produkujú stále viac takéhoto odpadu, ako mesto dokáže zúžitkovať. Ani popol neostane nepovšimnutý. Tým sa potom les opäť prihnojí.
Hlavné zelené mesto
Titul Európske hlavné zelené mesto sa udeľuje od roku 2010 mestám, ktoré idú príkladom v oblasti riešenia problémov a výziev týkajúcich sa životného prostredia. O toto ocenenie sa môže uchádzať akékoľvek európske mesto, ktoré má aspoň 100 000 obyvateľov. Porota potom posudzuje nominácie jednotlivých miest až v dvanástich oblastiach, ako napr.: adaptácia na zmenu klímy, miestna doprava, mestská zeleň, kvalita ovzdušia, ochrana pred hlukom, ale aj odpadové hospodárstvo.
Nie je to len súťaž
Prvým takýmto mestom sa stal Štokholm (na fotke). Hlavné mesto Švédska zvíťazilo kvôli viacerým rozbehnutým projektom, ako vyčistenie rieky či zavedenie mýtneho pre automobily, čo prispelo k lepšej doprave v meste. Nasledovali v roku 2011 Hamburg a v roku 2012 Vitoria-Gasteiz. V roku 2013 sa držiteľom titulu stalo mesto Nantes. V roku 2014 to bola Kodaň, ktorú v roku 2015 vystriedal Bristol. Cena pre ekologické hlavné mesto preto musí byť nielen o ocenení víťaza, ale aj o inšpirácii pre iných. Preto by sme sa mali čo najviac inšpirovať aj my, architektúrou stavieb.
Tomáš Tóth ml.
Foto: Shutterstock
