Prvý tohtosezónny štart v košickom drese mal zaknihovať v piatok. Keďže sa však duel s Trenčínom v Steel aréne kvôli úmrtiu trénera a manažéra Dukly Jána Kobezdu nehral, hokejista Rudolf Huna sa už ako oceliar zapotí v dohrávanom zápase s Trenčínom zajtra (od 17.30 h v Steel aréne).

Tridsaťšesťročný útočník Rudolf Huna košické prostredie pozná. V našom meste prežil tri a pol roka, trikrát sa s oceliarmi dostal do finále, dva razy oslavoval zlato. Po rokoch by si rád vydarené chvíle zopakoval. Aj preto sa z Liptovského Mikuláša, kde v 43 zápasoch nazbieral 25 kanadských bodov, sťahoval do konca tohto ročníka Tipsport ligy do Košíc. 

Rudo, dosť dlho sa hovorilo o vašom prestupe do Košíc. Odkedy ste mali na stole konkrétnu ponuku HC?
Tá prišla začiatkom decembra. Po dlhom zvažovaní, konzultáciách doma s rodinou, s mojimi bratmi som sa rozhodol, že idem do Košíc. Všetci sme to prebrali a zhodli sa, že to bude dobrá voľba. 

Predseda predstavenstva Ivan Droppa najskôr uviedol, že z klubu odídete až počas februárovej reprezentačnej prestávky. Vy ste sa však trénerovi Rostislavovi Čadovi hlásili už minulý týždeň vo štvrtok večer. Čo sa stalo?
V Liptovskom Mikuláši som mal v zmluve klauzulu, že môže odísť, keď príde lepšia ponuka. A tá aj prišla. Vo štvrtok som sedel s Ivanom Droppom a ten súhlasil, že okamžite podpíše dohodu o ukončení spolupráce a hneď som sa aj presúval do Košíc. Chcel som mať dosť času na to, aby som sa mohol zžiť s novým kolektívom, aj preto som svoj odchod z Liptova urýchlil.

V Mikuláši ste pôsobili spoločne s bratmi Róbertom a Richardom. Po rokoch ste sa zišli v klube, v ktorom ste vyrastali. Čo vám súrodenci povedali, keď sa dozvedeli, že máte možnosť vymeniť dres Liptákov za košický?
Obaja bratia mi povedali, aby som šiel do Košíc. Vraj nie je dôvod, aby som tú ponuku neprijal. Preberali sme to spoločne a opakovane. Viem, že sa rozpadlo bratské trio, ale Robo a Rišo to chápu. Tak to proste v športe funguje, príde lepšia ponuka, tak ju treba zobrať. 

Odpustia vám rodáci, že ste z mužstva odišli v čase, keď Mikuláš bojuje o miesto v prvej osmičke?
Neviem, či je vôbec čo prepáčiť. Mal som od začiatku zmluvu, kde bolo zakotvené, že ak príde lepšia ponuka, môžem odísť. Tí, čo o hokeji vedia viac, rozumejú môjmu kroku. Názor ostatných ma ani nezaujíma. Ak si myslia, že som zradil, tak s tým nič nespravím. Neverím, že ak by aj ďalší hráči mali zmluvu s klauzulou, že môžu odísť za lepším, že by tak neurobili.

Môže sa stať, že v prvom kole play-off na seba narazia Košice a Liptovský Mikuláš. Pre vás by to bola kuriózna situácia. Želáte si ju?
Bolo by to zaujímavé, ale teraz sa nad tým nezamýšľam. Do konca základnej časti ostáva dosť kôl, takže sa to môže vyvinúť všelijako. 

Keď ste po rokoch otvorili dvere košickej kabíny, čo vám ako prvé napadlo?
Preletelo mi hlavou, že som tu strávil tri a pol roka a zažil veľa pekných chvíľ. Zakaždým som mal medailu, dvakrát zlatú. Všetci vedia, aké mali Košice ambície vtedy a aké dnes, v tomto sa vlastne nič nezmenilo. 

Od roku 2010, keď ste z metropoly východu odchádzali, uplynulo dosť času. Aj mužstvo oceliarov má inú skladbu. Pamätáte sa, s kým ste to zo súčasných hráčov kedysi v HC spoločne ťahali?
Hrali tu vtedy Rišo Jenčík, Peťo Bartoš, Radek Deyl, Tomáš Hričina. No a pri tíme boli aj súčasní dvaja maséri Ľubo a Marcel. Zažil som tu aj Gaba Spilara, ale ten nebol pri tituloch. Samozrejme, že mužstvo sa za sedem rokov zmenilo. Je to normálne. Tak je to dnes všade. 

V HC Košice ste po bronze a striebre získali aj dva majstrovské tituly. Prišli ste si pre svoj zlatý hetrik?
Toto sa ma teraz často pýtajú. Treba sa dobre pripraviť na vyraďovaciu fázu. V play-off sa ide od znova. Každého by potešilo končiť sezónu s víťaznou čerešničkou na torte. My však pôjdeme od zápasu k zápasu a na konci sa uvidí, aká bola kvalita tímu a jeho mentálna sila.

Pred rokmi ste boli jedným z lídrov v kabíne oceliarov, v kanadskom bodovaní ste boli z tímu HC najvyššie. V sezóne 2009/2010 ste v 63 zápasoch nastrieľali 30 gólov a pri 32 asistovali. Boli ste piatym najproduktívnejším hráčom ročníka. V čom je dnes Rudolf Huna iný?
Tak predovšetkým mi pribudli roky, takže som skúsenejší. Dnes sa nepozerám na štatistiky, hoci viem, že gól či prihrávka mužstvu pomôžu. Vždy sa snažím nechať na ľade maximum, byť platným po každej stránke. Tých bodov som za tie roky nazbieral dosť, podstatné je teraz zapadnúť do mužstva. Aby sme išli do play-off v dobrom rozpoložení. 

V posledných kolách sa vám až tak ­nedarilo, sedem zápasov vám vynieslo dva góly. Chytíte v Košiciach nový vietor do plachiet?
Všetci vieme, aká je sila košického mužstva. Verím, že si tu užijem víťazstvá a moja chuť bude rásť. Podstatné je, aby sme boli úspešní ako tím, je úplne jedno, kto bude tie góly dávať.

Priaznivci oceliarov boli zvyknutí na Hunu najmä s číslom 21, s ním ste dva razy získali titul. Vy ste však siahli po drese s číslom 45 ako v roku 2007 po príchode do Košíc. Prečo?
Čísla 21 a 22 neboli k dispozícii. Volil som číslo 45, presne ako na konci januára 2007, keď som z Nemecka prišiel do Košíc. 

Máte 36 rokov. Zahrali ste si v KHL aj v českej extralige, v Nemecku, Švédsku. Ešte vás láka legionárčenie, či ste už túto kapitolu uzavreli?
V tejto sezóne som nakoniec ostal doma, hoci asi každý hokejista by chcel ísť do sveta. V máji budem mať tridsaťsedem a už sa nad tým, čo bude po lete, nezamýšľam. Viem, že v dobrých kluboch v Európe je trend angažovať hráčov, ktorí majú tých rôčkov menej. 

Rodinka bude z Liptova dochádzať

Rudolf Huna si bol ešte v piatok pozrieť byt, v ktorom by mohol v Košiciach stráviť záver tejto sezóny. Súkromie by v ňom mala nájsť aj rodina, veď za tatkom prídu aj päťročný Rudko a čo nevidieť trojročný Matej. „Rodinka ostane v Mikuláši, chlapci tam chodia do škôlky. Budú však za mnou dochádzať, cesta z Liptova do Košíc je dnes celkom komfortná. Určite prídu na zápasy do Steel arény, najmä Rudko je už veľký fanúšik hokeja. V Mikuláši chodil na štadión pravidelne,“ prezradil nám hrdý otec R. Huna. 

Foto: archív rh, sita